Tell Me

15.

Film skončil a my sme sa vybrali domov. Film bol fajn, iba Tae sa na mňa po celý čas lepil ako dotieravý komár. Nie že by som za to nebol rád, veď je to moje zlatíčko.

Otvoril som dvere a nechal Taehyunga, aby vošiel dnu ako prvý. Potom som dnu vošiel aj ja, vyzul sa z topánok a bundu zavesil na vešiak. Ani som sa nestihol otočiť a už sa mi Taehyung prisal na pery. Ťahal ma do obývačky. Prešli sme prahom dverí stále perami spojení, keď v tom nás vyrušilo nervózne zakašľanie. Strhli sme sa a pozreli tým smerom. Päť chlapcov sedelo na gauči a šokovane si nás premeriavali pohľadom.

"Ja som to tak tušil, že sa niečo stane, keď odídeme,"ozval sa po chvíli Jimin a s úsmevom vstal z gauča smerom k nám. Objal nás a my sme tam iba stáli ako také mátohy bez života.

"A-ako si mohol?"opýtal som sa ho neveriacky.
"Všimol som si ako po sebe posledné týždne pokukujete."
"A v-vám to nevadí?"
"Nebuď blázonko. Prečo by malo?"zaškeril sa Hoseok a tiež prišiel k nám, aby nás vyobjímať. Postupne sa aj ostatný postavili z gauča a objali nás.

"A vlastne, ako to, že ste tu? Mali ste prísť až za dva dni."
"No už ste nám chýbali a tak sme sa dohodli, že vás prekvapíme a prídeme skôr. No s tým prekvapením to bolo skôr naopak."
"Kde ste vlastne boli?"ozval sa Namjoon.
"Boli sme na horore v kine."
"TaeTae, odkedy máš rád horory?"pozrel na Taehyunga Hoseok.
"Nemám,"povedal.
"Veď preto sa na mňa celý čas lepil ako nálepka,"zaškeril som sa.
"Nabudúce vyberám film ja!"kvíkol oduto.
"Tomu ver!"zasmial som sa a vtiahol ho do objatia, ktoré som chcel, aby trvalo večne až do konca našich dní.