Tell Me

7.

Film skončil. Nebolo to až tak strašidelné. Videl som aj oveľa strašidelnejšie horory. Pozrel som sa na Taeho. Ležal skrčený na gauči a sladko spal. Bol taký roztomilučký. Nevedel som si pomôcť.
Zobral som ho na ruky a odniesol do jeho izby. Položil som ho na posteľ a prikryl perinou a chystal sa odísť.

"Jungkookie, neodchádzaj,"zamrmlal stále spiaci Tae. Snažil som sa si to nevšímať a odišiel som z izby. Išiel som do svojej vlastnej. Prezliekol som sa do pyžama a už už si išiel ľahnúť, no v tom som započul jemné zaklopanie na dvere. Dnu vstúpil Tae a na tvári mal rozospatý výraz.

"Nemohol by som dnes spať s tebou?"opýtal sa.
"Prečo? Bojíš sa bubáka?"nemohol som si to odpustiť a trochu som do neho rypol.
"Nebojím sa! Len je mi za osatními smutno, tak nemôžem zaspať."
"Jasné, budem sa tváriť, že ti verím. Ľahaj."
Podišiel k posteli a už aj bol natlačený na mne pod perinou.

"Tae, netlač sa tak na mňa,"zamrnčal som nespokojne.
"Prepáč,"trošičku sa odtiahol.

"Dobrú noc."
"Dobrú noc,"povedal som a už som cítil ako mi oťažievajú viečka.

Zobudil som sa na krik. Taehyungov krik. Tae sa prudko posadil. Zbesilo sa snažil dýchať.
"Neboj, bol to iba zlý sen,"pritiahol som si ho k hrudi. Za chvíľu som cítil, ako sa jeho prudký dych ukľudnil. Ešte chvíľku sme zostali takto v objatí. Potom sme si znova ľahli, no teraz sme stále držali jeden druhého. Jeho teplo ma okamžite ukolísalo do príjemného spánku.

Zobudil som sa na to, že sa mi ťažko nadychuje. Hádajte prečo. Taehyung na mne ležal vyvalený ako princezna!

"Šípkova Ruženka, vstávame!"štípol som ho do líca, no on sa nezobudil. Prevrátil sa na bok a pevne ma stisol. Veď mi rozdrtí kostrč aj s orgánmi! Ani som si nevšimol, aký je silný od kedy začal cvičiť.

"Tae!"skríkol som.
"Taehyung!"skríkol som znova, tentokrát hlasnejšie.
Chvála Bohu, prebral sa. Nechápavo na mňa pozrel.

"No nepozeraj na mňa ako také teľa. Skoro si mi rozdrvil vnútornosti spolu aj s kosťami!"skríkol som na neho.

"Naozaj? Prepáč, Kookie. Si v poriadku?"pritisol sa ku mne.

"Áno, som. Ale za to, že si ma skoro rozmliaždil, dnes robíš dnes raňajky."
"Platí,"vyskočil z postele a bežal sa prezliecť do jeho izby.

"To je taký truľo,"zasmial som sa.

Či som chcel alebo nie, vstal som a išiel ku skrini. Vytiahol som si sivé tepláky a sveter, keďže mi bola zima. Rozhodol som sa skontrolovať Taehyunga a tak som išiel do kuchyne.

Tam už Tae varil. Voňalo to veľmi dobre.

"Čo to bude?"opýtal som sa ho.
"Uvidíš,"tajomne sa usmial.
Ach, Bože. Tae aj s tými jeho tajnosťami. Vytiahol som z vrecka mobil a premiestnil sa do jedálne. Chvíľu som sa hral, kým Tae predo mňa nepoložil tanier aj s jedlom. Boli to anglické raňajky. Tie milujem!

Tae položil druhý tanier na miesto vedľa mňa a prisadol si. Začali sme jesť.

"Ďakujem, bolo to výborné,"povedal som s úsmevom.
"To som rád."
"Mali by sme už všetko asi pripraviť na večer,"povedal som.
"Máš pravdu."

Tae sa pustil do varenia a ja som sa pustil do výzdoby. Áno, správne, ešte nemáme výzdobu a to už je 24.December. Nevadí.
Vytiahol som stromček a nádherné ozdoby na neho. Postavil som stromček do rohu miestnosti a začal ho skrášľovať.

Asi tak za trištvrte hodinu stál stromček v celej svojej kráse ovešaný svetielkami, reťazami a guľami.

"Tae, ako si na tom s varením?"skríkol som.
"V pohode."
"Chceš pomôcť?"
"Pomoc sa vždy zíjde."
Išiel som teda za Taehyungom do kuchyne.

Pomáhal som mu s čím len šlo. Bolo to super. Dosť sme sa nasmiali na rôznych blbostiach.

Čo môj mozog len nevymyslel, keď zbadal na stole vrecko s múkou? Zhabal som ho a nenápadne sa prikradol za Taeho. Práve vo chvíli, keď už už som chcel vysypať obsah vrecka na Taeho hlavu, pošmykol som sa na oleji, ktorý Tae omylom rozlial. Skončil som na podlahe a čo sa nestane? Sáčok s múkou sa na mňa vysype. Na to sa Taehyung začne nekontrolovateľne smiať.

"Ži-ješ?"vysúkal zo seba cez smiech.
Podal mi ruku, no stále sa smial ako postih. No počkaj. Našťastie pre mňa sa celý sáčok nevysypal. Tak som ho schytil a vysypal všetko čo v ňom ostalo na smejúceho sa Taehyunga.

"Ty malý, no počkaj!"skočil po mne. Stálo mi to za to. Začali sme sa tam naťahovať ako malé deti, až ma premohol a chytil mi ruky nad hlavou.

"Tak a kto tu je teraz bezmocný?"uškrnul sa. Pozeral mi do očí a ja jemu. Boli tak nádherné. Začal sa približovať.