Tell Me

9.

Až do večera som ostal zamknutý v izbe. Avšak jednú vec som si uvedomoval veľmi dobre. V izbe zamknutý nemôžem ostať naveky. Sedel som na posteli a jediné, čo som vnímal bolo hlasité tikanie hodín na stene. Ani som si neuvedomil ako ten čas letí a už bola vonku hlboká tma. Srdce mi začalo prudko biť a s každou ďalšiou sekundou som bol viac a viac ako na ihlách.
Čakal som na tú osudnú chvíľu, kedy ma Taehyung zavola na štedrovečernú večeru.

"Jungkook, poď ku stolu!"
Stuhol som. Mali ste niekedy pocit, že vám stuhla krv v žilách? Ja som práve teraz taký pocit mal. Vstal som z postele a pomalým krokom som sa vydal ku skrini. Z nej som vytiahol nejaké lepšie oblečenie, než to čo som mal na sebe. Prezliekol som sa a keď som sa postavil pred dvere, ktoré viedli, teraz akoby do horúcich pekiel, s malou dušičkou som stlačil kovovú kľúčku.
Pomaly som sa došuchtal ku schodom a pomalým tempom začal brať jeden po druhom. Pri každom ďalšom schode sa mi triasli ruky stále viac a viac. Prsty mi kĺzali po zábradlí a pevne sa ho držali, akoby moje telo malo čo chvíľa spadnúť z útesu a na nich závisel celý môj život. Vlastne tak trochu aj závisi, kedže sa mi nohy triasli tak, že keby som nemal oporu v zábradlí, tak skončím rozčapený na zemi. Dotrepal som sa do kuchyne, v ktorej už stál Tae s úsmevom na tvári a trpezlivo na mňa vyčkával. Pri pohľade na jeho rozžiarenú tvár ma zahrialo pri srdci a nervozita aspoň z časti opadla, aj keď práve on bol jej dôvodom. Sadli sme si za stôl a začali jesť. Cez celú večeru sme vôbec nerozprávali, iba sa na seba usmievali ako keby sme šňupali celý deň aj noc.
Po výbornej večeri sme išli do obývačky dať si darčeky. Najprv mi dal darček Taehyung. Bola to gigantická sada na kreslenie, z ktorej som bol nadšený. Boli v nej rôzne gélové perá, fixy, štetce, farby, plátna a tak podobne. Potom som zobral pekne zabalenú krabičku, ktorú som schoval pod stromček hneď ako som ho postavil. Podal som ju s úsmevom Taemu. Zobral si ju a začal ju rozbaľovať. Keď ozdobný papier aj so stuhou ležali na zemi, Tae otvoril krabičku s iskričkami zvedavosti v očiach. Vytiahol z nej prstienky. (Btw pre tých čo nevedia, raz dal Taehyung Jiminovi na Vianoce ako darček rovnaké prstienky pre nich dvoch na znak ich priateľstva.)

"Myslel som si, že by sa ti mohlo páčiť keby sme mali rovnaké prstienky. Chápeš. Na znak nášho priateľstva,"dopovedal som to celý červený.
Tae sa široko usmial a vstal z gauča. Podišiel ku mne a tuho ma objal.

"Tae, nemôžem dýchať."
"Prepáč." Zovretie povolil, no stále ma nepustil. Objatie som mu opätoval. Bolo príjemné cítiť teplo jeho tela. 

Trochu sa odo mňa odtiahol a pozrel mi do tváre.

"Kookie, toto sú tie najlepšie Vianoce na svete."
Zasmial som sa.
"A to už len prečo?"
"Pretože som si konečne uvedomil, že k tebe cítim niečo viac, než len priateľstvo."
Nestihol som nijak zareagovať, pretože sa priblížil s tvárou bližšie a pobozkal ma.