Tell Me

14.

Ležali sme na podlahe ako takí blázni a pozerali si do očí. Tie nádherné oči, ktoré boli tak hlboké, že by sa im ani nekonečný vesmír nevyrovnal.

"Máš tak prekrásný oči,"prerušil ticho, ktoré vládlo medzi nami. Na to som iba uhol pohľadom a červeň v lícach mu prezradila, ako veľmi ma tieto jeho narážky vedia rozrušiť.

"To ťa to až tak vzrušilo, že si červený ako paprika?"usmial sa na mňa.
"To nie je pravda!"bránil som sa, no zbytočne.
"No tak, nebuď taký hanblivý,"povzbudzoval ma.
"Ale to sa nedá, keď si v mojej blízkosti."
Celý dom sa zaplavil príjemným tichom.

"Čo keby sme išli do kina?"prelomil to ticho, ktoré plávalo ovzduším.
"To je skvelý nápad!"vyhŕkol som.
Obliekli sme sa do búnd a vyšli do zasneženej ulice. Zamkol som dvere a utekal za Taehyungom do auta skôr, než mi odpadnú uši od tej neznesiteľnej zimy.

V aute sme si pustili hudbu a spievali do rytmu piesne. Celá cesta pokračovala v takomto hudobnom smere. Bolo úžasné pozorovať Taehyunga za volantom ako spieva plný nadšenia s rožiarenými očkami. Hudba pre neho bola to čo pre mňa. Pre nás obidvoch bola celý svet a život a vždy bude.

Ani sme sa nenazdali a Taehyung už zatáčal na parkovisko, ktoré stálo oproti kinu. Otvoril som dvere a hneď mi telom prešiel mráz, ktorý sa niesol celým zasneženým mestom. Aj by som utekal do tepla, no to by som nemusel netrpezlivo vyčkávať kým sa Taehyung nevinadíva na zasneženú cestu.

"Láska, chceš, aby som ti tu zamrzol na cencúľ?"
Na to sa na mňa otočil s rozžiarenou tvárou.

"Prepáč, ja som si iba spomenul, že je to už dosť dlhý čas, čo sme tu boli naposledy." Zamyslel sa a tvár sa mu po chvíli rozžiarila o to viac.

"Pamätáš sa? Bolo to vtedy, keď si mal narodeniny. Mal si dvadsať. Celý deň sme ťa ignorovali, akoby si ani neexistoval a potom sme ti večer zaviazali oči a zviazali ruky, aby si si nemohol dať šatku dole. Celú cestu si po nás kričal, že sme hrozní a aby sme ti povedali, čo sa vlastne deje, až kým sme neprišli do kina. Bol si taký sladký. V kine sme ti dali šatku dole, až keď sme už všetci sedeli a film práve začínal. Bol to horor a ty horory miluješ. Potom, keď sme prišli domov si v kuchyni našiel tortu, ktorú piekol Jin a Jimin a všetci sme sa opili pod obraz boží,"zasmial sa.

Ten deň si veľmi dobre pamätám, akoby to bolo včera. Bol som na nich vtedy veľmi nahnevaný. Myslel som si, že naozaj zabudli. Keď ma večer zviazali a hodili do auta, netušil som čo sa deje. Budem úprimný, ani by ma nenapadlo, že by ma chalani zobrali do kina na horor. Bolo to úžasné prekvapenie.

Usmial som sa na Taeho a venoval mu zaujatý pohľad.

"Ako to, že si to pamätáš tak do detailov?"
"Pretože to bol tvoj špeciálny deň,"pípol a slovo "tvoj" zdôraznil.
"Máš tak ružové líčka. Poďme dnu, aby si tu nezamrzol,"povedal a už ma aj hnal dnu do tepla.

Kúpili sme si lístky, popcorn a išli sa usadiť. Posadili sme sa úplne dozadu pred obrovské biele premietacie plátno a čakali kým film začne. Keď sa celá sála potopila do čierno-čiernej tmy, film začal. Bol to skvelý film. A hlavne to bol horor. Jediná vec mi vŕtala hlavou a to tá, že tu okrem nás nikto nebol. Dá sa povedať, že máme také súkromné kino.

Keď prišiel desivý moment, kedy vrah našiel zamilovaný pár skrytý za kríkom, ucítil som ruku drtiacu tú moju.
Pozrel som na Taeho, ktorý skrčený sedel na sedadle a tvár mal poliatu strachom. Pohladil som ho po líci, aby sa mi pozrel do tváre. Keď tak urobil, milo som sa na neho usmial a povedal:
"Láska, som tu. Je to iba film, nemusíš sa ničoho báť. A aj keby, tak som tu vždy pre teba aby som ťa ochránil vlastným telom."