Obscurum et Lux (Temnota a Svetlo)

6. kapitola

 „Sofia?“

„Áno, Leonard.“ Stále sme sa objímali, preto nebolo potrebné hovoriť nahlas, aby sme sa počuli. Slzy mi už prestali tiecť a stačilo pomyslenie na suché šaty a vlasy.

„Chcem ti ukázať jedno miesto,“ jemne som sa od neho odsunula, aby som mu videla do tváre. „Uvidíš bude sa ti tam páčiť a je to len kúsok odtiaľto.“ Pozerala som sa mu do očí a snažila sa z nich vyčítať, ako to myslí. Oči sa mu usmievali až priveľmi tajomne.

„Tak poď, čakám len na teba,“ v okamihu som stála na nohách a sledovala Lea, ako sa pomaly postavil. Ešte stále z neho kvapkala voda. Aj keď láska neprichádzala do úvahy, hrozne ma priťahoval, ale takým iným spôsobom. Nebola som zamilovaná ani nič podobné, len som stále túžila po jeho blízkosti. Nepamätala som si na nijaký podobný pocit zo života v ľudskom tele, ktorý by sa podobal tomuto. Ako voľná duša som dokázala vnímať oveľa viac.

„Musíme tam preplávať, premiestnením by to všetko stratilo svoje čaro.“ Rástla vo mne zvedavosť, kde ma to Leonard plánuje zaviesť, ale na žiadne moje otázky ohľadom toho záhadného miesta neodpovedal.

Nevošli sme hneď do vody, kráčali sme po pláži takmer polhodinu, kým sa pred nami nezačali rysovať obrysy vysokých skál.

„Ideme tam?“ Ukázala som rukou pred seba. Leonard prikývol a naznačil mi, že sa mám poponáhľať. Trvalo ešte hodinu, kým sme sa k tým skalám dostali. Piesok zmizol a pod nohami sme mali kamene, pláž sa úplne stratila. Netušila som, prečo ma Leonard zaviedol na toto miesto, nebolo tu nič k videniu, len holé skaly a voda narážajúca na ne. Proste normálny útes. Mohli sme radšej zostať na pláži, možno by tam došiel nejaký človek, ktorý by potreboval zachrániť. Sem určite nikto nechodí.

„Tak, čo si mi tu chcel ukázať?“ Otočila som sa na Leonarda, ale nikde som ho nevidela.

„Tu som, vo vode. Poď za mnou, ešte tam ani zďaleka nie sme.“ Naozaj, Leo už bol vo vode a mal čo robiť, aby ho vlny nehodili na skaly. Čo najrýchlejšie som sa dostala až k nemu. Slnko pomaly začalo zapadať a voda bola poriadne studená, našťastie som sa o to nemusela starať. Plávala som za Leonardom a miestami ma vlny strhli pod hladinu, ale už som nespanikárila, pokojne som sa dostala opäť na vzduch. Stačilo odplávať pár metrov od brehu a prúd tam už nebol taký silný.

Ešte chvíľu sme plávali smerom na otvorené more a potom Leonard zmenil smer a plávali sme popri skalách. Asi desať minút som len automaticky zaberala rukami aj nohami a nasledovala Lea, keď zrazu zase zmenil smer. Namieril si to rovno na skaly a potom sa ponoril pod hladinu. Zľakla som sa, či sa mu niečo nestalo a tiež sa ponorila. Leonard bol ale v poriadku a naznačoval mi, že mám plávať za ním a za žiadnu cenu sa nemám vynoriť. Urobila som, čo mi kázal a nasledovala ho. Išli sme ešte trošku hlbšie a ocitli sa rovno pri skalách. Nebolo tam veľa svetla, preto Leonardovi chvíľu trvalo, kým v nich našiel priechod, ktorý hľadal. Podmorský tunel nebol veľký, akurát aby sa tade mohol pretlačiť človek a smeroval hore, ale našťastie nebol ani dlhý, lebo neviem, ako dlho by som ešte vydržala nedýchať. S úľavou som sa vynorila na hladinu a obzerala sa okolo seba. Vynorila som sa rovno tvárou k brehu malej piesočnej zátoky. Za chrbtom som mala nie veľmi vysoké skaliská, ale boli tak natlačené na seba, že tlmili prudké nárazy vody a do zátoky sa dostávali už len maličké vlnky. Dalo by sa povedať, že voda bola azúrovo modrá a bolo vidieť nie veľmi hlboké dno – piesok s miliónmi mušiel. Od brehu som bola len pár metrov a samotná zátoka nebola vôbec veľká, ale bolo to to najkrajšie miesto, aké som kedy videla.

Pomaly som doplávala na breh a vyvalila sa na piesok.

„Z tade nič neuvidíš, poď sem ku mne.“ Zátoka bola zo všetkých strán ohraničená skalami, ale tie vo vode boli nič v porovnaní s tými na súši. Z troch strán tu stáli vysoké útesy, miestami porastené rastlinami, ktoré sa uchytili v trhlinách. Leonard sedel v jednom výklenku asi tak dva metre nad zemou. Pomohol mi vyštverať sa vedľa neho, nebolo tam veľa miesta, tak sme boli natlačení jeden na druhom, ale nevadilo nám to. Mokré šaty sa na mňa veľmi lepili, tak som ich radšej vymenila za suché a to isté urobil aj Leo, ibaže on si nevysušil aj vlasy. Mal ich mokré a rozstrapatené, ale to mu iba pridávalo na pôvabe.