Som vpohode, jasné? [DOKONČENÉ]

•10•

Nakoniec som otvorila oči a videla svetlo. Počujem pípanie strojov?

,,Prebrala sa!" Zakričal otec hneď ako som sa naňho pozrela. Nechápala som čo sa deje.

,,Č......." nedokončila som. Nevedela som rozprávať.

,,Nesnaž sa, vybrali ti mandle" povedal otec.

Super. Takze kvôli tomuto som sa dusila? Ale otec mamu podvádza! A ja chcem vedieť dôvod!

,,Som tu!" Zakričala mama a smerovala ku mne.

,,Chúďatko moje"

,,Teraz slečna potrebuje oddych, necháme si ju tu asi 2-3 dni. No nebude môcť jesť. Iba kaše, ale aj tak jej nebude chutiť jesť" povedala sestrička a ja som myslela že ju uškrtím mojou radosťou! Takú radost mi spravila.

,,Jasné ideme, dovidenia" povedal otec a ťahal mamu k sebe.

Po týždni

Nakoniec ma domov púšťajú až teraz. Otec sa tu moc neukázal. Ani Braňo. Mame som ešte nič nepovedala čo sa týka otca. Snáď mi to nejako vysvetlí, alebo sa aspoň pokúsi.

,,Dobrý deň prišla som pre Emmku"

,,A vy ste?" Spýtala sa sestrička. Je tu nová a moju mamu ešte nevidela.

,,Jej matka"

,,Prepáčte"

,,Poď Emmy ideme domov"

Cesta domov šla príliš pomaly. Nudná a dlhá.

,,Inak bol tu nejaký chlapec a pýtal sa na teba" povedala. Ostala som ako obarená.

,,Čo?? Kto?"

,,Marek tuším" aha no fajn. Tak možno predsa som mu není ukradnutá.

,,A čo chcel?"

,,Kde si, kedy prídeš do školy a mame ťa pozdravovať" potešilo ma to.

Domov sme prišli o takú pol hodku. Bála som sa koľko som pribrala.

,,Ahoj Emmka" pozdravil otec.

,,Ahojte" usmiala som sa na otca a Braňa. On ma asi nikdy nepozdraví. Nebojte, nezabudla som na otca, ale čakám či mi to vysvetlí!

,,Pôjdem do izby som unavená"

,,Bež" povedala mama.

Mierila som do kúpeľne a hľadala váhu. Niekto ju schoval do skrinky! Postavila som sa na ňu. 55,4kg! Za jeden týždeň! Dobrá som. Ale schudnúť môžeš ešte viac! Ana ale už len 10kg. Nie! Inak zase priberieš, pozri aká si tučná. Pozrela som sa do zrkadla a videla iba tuk.

,,Ježiš!" Zatvorili sa ihneď dvere ako sa otvorili. Braňo? Fakt super.

,,Nevieš klopať?" Kričala som naňho.

,,A ty sa nevieš zamknúť?" Vrátil mi úder.

Vyšla som z kúpeľne a čakal ma tam Braňo. Chytil ma za ruku a ťahal do izby.

,,To čo má znamenať? Si normálna? Chceš byť anorektička?" Kričal na mňa.

,,Ty o čom trepeš veď som tučná!"

,,Bože ty si sprostá!? Veď sa pozri na mňa a na seba! Si kosť a koža! Ak nezačneš jesť a nepriberieš tak to poviem mame. Nemá čas ťa kontrolovať a keď nosíš tie veľké veci, tak nevyzeráš žeby si nejako schudla!"

,,Som tučná! Sám si mi to hovoril!"

,,A to bola veľká chyba! Kebyže viem čo to s tebou urobí, tak by som radšej držal hubu. Nebol som dobrý brat, ale naozaj chceš skončiť v nemocnici? Alebo snáď umrieť?"