Som vpohode, jasné? [DOKONČENÉ]

•21•

Cesta na chatu bola dlhá, cesta mala trvať asi hodinu a pol. Nechápem načo vlastne idem, keď tam nikoho nepoznám okrem Denisa a Braňa. Potom som zaspala.

,,Už sme tu! Stávaj!" Povedal Braňo ktorý so mnou začal triasť.

,,Dobreee" Zakričala som a vystúpila som z auta. Chata bola pomerne veľká.

,,Čauteee!" Pozdravil nás Denis. Bolo asi 13:30 a my sme tu boli prvý. Mali sme mu pomôcť s vecami.

,,Čau brácho" pozdravil ho Braňo.

,,Ježiš to je tvoja frajerka? Hmmm našiel si si fakt kus" povedal Denis a ja som sa zasmiala.

,,Ďakujem Denis, ale ja by som s ním nechodila ani keby bol posledný chalan na zemi" začala som sa smiať.

,,Emma? To si tyyy? Fuha, vyzeráš úžasne!" Povedal Denis a hneď ma objal. Ale keď jeho ruky sa blížili k môjmu zadku, okamžite som sa odtiahla.

,,Tak ideme chystať?" Navhrla som.

,,Jasné!" Obaja súhlasili, tak sme šli dovnútra. Bolo to tam útulne.

Keď už bolo 21:30 postupne sem začali chodiť ľudia. Chýbal mi Dalibor. Cez tieto vianočné prázdniny išiel za rodinou do Žiliny. Neuveriteľne mi chýbal.

,,Čo je sestrička?" Spýtal sa ma Braňo.

,,Ale nič, čo by mi bolo?" Odpovedala som mu otázkou.

,,Chýba ti však?"

,,Hej....neuveriteľne. Viem že sme len kamoši, ale ja by som si priala aby sme boli niečo viac"

,,Chápem. No držím palce, nech Vám to už konečne vyjde" povedal a odišiel. Som rada že mám konečne brata.

,,Ale ahoj, teba som tu ešte nevidel. A to Šahy niesú veľmi veľké." Povedal akýsi chalan. Nebol škaredý ale ja mám toho svojho.

,,No, niesom odtiaľto" povedala som.

,,Ahaa, odkiaľ?"

,,Z Bratislavy"

,,Ježiiiiš" zasmial sa. Nechápala som na čom, ale bolo mi to jedno.

,,A zadaná?" Dodal.

,,Nie" prekrutila som očami a snažila som sa od neho odísť.

,,Fajn, takze ti nebude vadiť toto?" Pritiahol si ma k sebe stlačil zadok a jeho pery sa blížili k mojim.

,,Pusti ma!" Odtiahla som sa od neho.

,,Ale čo ťa nepritahujem? Ja každú"

,,Tak asi nie každú, daj mi pokoj! Niesom zadaná, ale to neznamená že si so mnou môžeš robiť čo chceš a teraz vypadni!" Zakričala som na neho a on fakt odišiel. Debil!

Niekto ma chytil okolo pása pritiahol si ma k sebe a hlavu si položil na moje plece. Aká drzosť! Už fakt dám facku!

,,Chýbal som ti?" Spýtal sa on! Dalibor? Čo tu robí?

,,Dali!" Otočila som sa k nemu a zavesila som sa na neho. A pevne držala. Veľmi mi chýbal.

,,Veľmi si mi chýbal!"

,,Veď aj ty mne" Usmial sa na mňa.

,,Nedáš si niečo? Keď už je ten Silvester?" Spýtal sa ma. Asi si dám!

,,Asi áno"

,,Tak poď." A ukázal mi na stôl s pitím. Nechcela som piť. Ale keď je tu on, tak prečo nie?