Som vpohode, jasné? [DOKONČENÉ]

•20•

Zaspala som. Na ňom! Pretože keď som sa zobudila stále ma držal a nepustil. Chcela som sa prezliecť do pyžama. Jemne som mu dala preč ruku a on ďalej spal. Dala som si tričko ktoré mi dal Braňo a mne bolo veľmi veľké tak ho používam ako pyžamo. Potom som si zobrala legíny a išla si ľahnúť. Keďže som mrzla od zimy ale Dalibor ležal na paplóne, nemala som šancu sa zakryť.

,,Dalii" šepla som mu.

,,Hmmm" ozval sa.

,,Iba sa zdvihni nech sa môžem zakryť je mi zima" povedala som a Dalibor sa postavil.

,,Koľko je hodín?"

,,Neviem, ale je noc" usmiala som sa.

,,Vaši sú s tým vpohode že som tu? A že tu ležím?"

,,Asi áno"

,,Dáš mi nejakú deku? Ty si nechaj paplón" povedal.

,,Kam ideš?" Spýtala som sa ho.

,,Budem spať pri tebe, ale na zemi" povedal a ľahol si na zem.

,,Tu máš nejaké vankúše" podala som mu ich.

,,Diky" usmial sa.

Ja som si ľahla na posteľ, zakryla sa a o chvíľu zaspala.

Ráno

Je sobota! A už je 19.12. O pár dní sú Vianoce a ja nemám nič pre Dalibora. Poznáme sa síce krátko, ale ja mu musim nieco kúpiť. Pozrela som sa na zem a on tam tak zlato spinkal. Sledovala som ho hodnú chvíľu.

,,Dobré ránko" pozdravil ma, keď otvoril oči. To bolo trápne keď som ho sledovala. Dokelu.

,,Dobré aj tebe" usmiala som sa na neho.

,,Ideme si dať raňajky?" Spýtal sa opatrne.

,,Pokusím sa" povedala som a on sa na mňa usmial.

,,Ale ak nechceš nútiť ťa nebudem" povedal.

,,Niečo si dám" povedala som a postavila sa z postele.

,,To kedy si sa stihla prezliecť?" Spýtal sa nechápavo.

,,Ja som šikovná" zasmiala som sa a otvorila som dvere. Prešla som okolo obývačky a rovno do kuchyne.

,,Dobré ráno!" Pozdravila mama.

,,Dobré" povedali sme naraz s Daliborom.

,,Prišli sme sa naraňajkovať." Povedala som.

,,Čože? To je skvelé! Ďakujem Dalibor" povedala mu šťastne mama.

,,To nie ja, ale Emma sa sa snaží. Som rád že to vidím" usmial sa.

,,Tak ja vás nechám" povedala a odišla do obývačky.

,,Čo si prosíš?" Spýtala som sa ho.

,,Ty sa nestaraj o mňa, ale ty si premysli čo si dáš" zasmial sa a zobral si cereálie. Ja som si ich tiež zobrala, ale do veľmi malého množstva, asi na 3 lyžičky. Dalibor to neriešil a papal svoje. Toto sa mi na ňom páčilo. Netlačil na mňa.

,,Chutí?" Spýtala som sa teraz ja jeho, pretože už jeho z cereálii ubúdalo.

,,Jasné, čo ty?" Spýtal sa opatrne.

,,Super" usmiala som sa a dala si jednu veľmi malú lyžičku. Potom ďalšiu. Normallne som zo seba nechápala, ale nechutilo mi to.

,,To som rád" a dal si do pusy ďalšiu lyžičku cereálií.