Som vpohode, jasné? [DOKONČENÉ]

•3•

Prešiel další týždeň a ja som schudla na 75kg! V škole si to ale nikto nevšimol ani doma! Možno to neni až tak veľa. Musím schudnúť ešte viac. Už som skoro nič nejedla. Iba 1 litrový pohár studenej vody, ak som bola veľmi hladná tak teplej vody. Odkedy chudnem nechodím s Braňom do školy a jemu to len vyhovuje. Ale stále mi hovorí prasa! Neznášam ho.

V škole

Mali sme mať telesnú a ja som sa začala prezliekať. Barbora na mňa pozrela a pošepkala niečo ostatným babám.

,,Emma ty máš koľkatky? F???" A všetky vybuchli do smiechu.
Bola som ticho a keď som bola prezlečená odišla som zo šatne. Marek stál už v telocvični aj s ostatnými chalanmi. Ešte štastie, že sme delení. Začali sme bežať kolečká a ja som bola medzi prvými. Začala som behávať, takže kondičku som mala. A po chvíli už ani Barbora nevládala. Snažila sa ma predbehnúť ale nešlo jej to.

,,Okej, dnes vyhráva Eva?" Povedala telocvikárka a myslela tým mňa. To vážne po dvoch rokoch si nevie zapämať moje meno?

,,Emma" opravila som ju.

,,Okej, dnes vyhráva Emma, takže si vyberá akú budeme hrať hru" povedala. Ja som rozmýšľala čo, a potom mi jediná napadla vybíjaná.

,,Vybíjaná"

,,Fajn, chceš byť kapitánka?"

,,Áno"
Po vybratí tímu, som skončila ja proti Barbore. Uvidime kto vyhrá.

,,Pozor Sára! Doriti" zhrešila Barbora. Ostávalo jej 4 hráčky a mne ešte 2!

,,Crrr~crrr"

,,Zvoní, bežte do šatne" povedala telocvikárka.
Dnes som bola dobrá. Som na seba pyšná! Do triedy som vstúpila zase ako prvá! Sadla som si na svoje miesto a Marek už mal vedľa mňa veci. Som nečakala že tu ostane. Mali sme mať zemepis a ten učiteľ je naozaj prísny. Rýchlo som sa nachystala. Postupne začali prichádzať spolužiaci. Potom aj Marek. Nevenoval mi ani jeden pohľad sadol si a začal si s niekym písať na mobile. Potom prišla ona! Hneď ako stúpila Marek na ňu pozrel a len na ňu hľadel. Vidíš niesi dostatočne chudá! Viacej schudni!!!! Bolo mi do plaču, ale Ana mala pravdu. Niesom dostatočne chudá.

,,Hej vorvaň! Naval desiatu!" Zakričal na mňa Denis. Niečo ako bff Milana. Marek to úplne ignoroval.

,,Nemám nič"

,,Klameš. Pozri sa na seba. Šak svoj tuk by si mohla rozdávať ako na trhu, len kto by ho kúpil" celá trieda sa mi smiala a ja som sa rozbehla na wc. Začalo zvoniť na hodinu a bolo mi to jedno.

,,Emmka? Si tu?" To-to je Peťa?

,,Si okej?" Zrazu sa o mňa zaujíma? Pche. Vyšla som z kabínky. Ona na mňa pozrie.

,,Som vpohode, okej?"

,,Nepotrebuješ objať?" Zrazu? Načo sem prišla?

,,Nechaj ma!" Zase odišla. Klasika. Čo by sa od nej dalo čakať. Prišla som na hodinu asi o 15 minút neskôr. Učiteľ ma zapísal a mne to bolo jedno. Sadla som si na miesto a zahľadela von. Sedím v poslednej lravici pri okne a z okna je vidno menší park. Veľmi by som chcela radšej život niekoho iného. Keď som premyšľala nad vecami niekto do mňa štuchol. Marek! Iba som sa naňho otočila a dala náznak toho čo chce.

,,Učiteľ ťa volá k tabuli už 3x" povedal. Trhlo ma. Nevedela som to a teraz mám ísť odpovedať? No super.

,,Vedličková k tabuli!" Kričal na mňa učiteľ.

Postavila som sa a nechtene som pomalým krokom stúpala k tabuli.

,,Nemám na to celý deň!"

Pridala som do kroku. Nič som nevedela a nechcela som dostať 0/10. Toľko dostávame za odpoveď a ja som nič nevedela. Keď som už bola pri jeho učiteľskom stole, zazvonilo. Mám šťastie!

,,Tak nabudúce" postavil sa a odišiel.

Vrátila som sa na moje miesto. Marek na mňa hľadel.

,,Kde máš to obrovské brucho?" Šepol mi. Mám to brať ako kompliment?

,,Ale veď stále ho mám" šepla som mu späť. A neklamala som. Naozaj bolo veľké. Keď si doteraz nevšimol že som schudla tak musím schudnúť minimálne 10kg, vtedy si to už niekto všimne?

,,Ale oveľa menšie" povedal trochu hlasnejšie, ale nebolo to počuť.

,,Rovnaké" povedala som.

,,Bože neklam, je vidno že si schudla minimálne 5 kíl!" Povedal.

,,Trochu som schudla, ale nie dostatok" a vybrala som si učebnice z dejepisu a brala si veci, pretože sme mali ísť do učebne.

,,Ahhh. Hlavné je, že so sebou niečo robíš. A dúfam že to nerobíš kvôli ostatným ale kvôli sebe!" Povedal dostatočne nahlas, aby to všetci počuli. Nikto nič. Ako vždy.
Pre koho to robím? No vieš Marek kvôli tebe prečo sa mi strašne páčiš? Bože to nemôžem povedať. Vlastne robím to aj kvôli sebe? Začala som kvôli ostatným. Po skončení vyučovania išli všetci na obed. Okrem mňa. Divné však? Vždy som tam bola medzi prvými a teraz tam nechodím vôbec. Nejem pred nikým. Nechápem ako som jedla tak spokojne pred všetkými je to nechutné!

,,Emma ideš na obed?" Spýtal sa ma, Marek? Otočila som sa. Naozaj to bol on! Až teraz som si uvedomila ako je vysoký! Môže meriať 191cm.

,,Nie" a usmiala som sa naňho.

,,Hádam sa teraz kvôli tomu chudnutí nestáva tá...noo..tá an...anorektička!" Zasmial sa, ale pozrel sa na mňa čo mu na to odpoviem. Pozor! Nikto o mne nesmie zistiť ak áno už nikdy nebudeš chudá, stále len tučná a Marek ťa nebude chcieť vôbec! Neboj Ana.

,,Nieee" zasmiala som sa. ,,Prosím ťa ja? Tá čo miluje jedlo?" Na toto mi nemôže povedať nič.

,,Tak prečo nejdeš na obed?" Fuhaaa. Čo mám povedať? Vymysli si že ti varí mama a tebe býva z obedov zle! Rýchlo! Nech nevidí že dlho rozmýšľaš.

,,Pretože mi mama varí doma. Tu už asi nikdy nebudem jesť. Je mi zle z tých obedov"

,,Jaj, tak sa vidíme zajtra. Čau!" A bežal na obed.

Zvládla som to! Tak a teraz domov pešo a potom pôjdem ešte behať. Keď som prišla z behu, dala som som si ešte 200 drepov a 150 klikov a 2min plank.

,,Konečne sprcha" povedala som nahlas. A potom sa odváž. Opováž nemať aspoň 71kíl! Bála som sa. Veď nedávno som mala 75 kíl. 4 kilá za pár hodín? To sa dá? Samozrejme! Keď nič neješ a len piješ, lenže ty si musíš dať ten suchár! Si tučný tučko! Anine slová ma boleli. Okej! Odteraz nič nejem! Postavila som sa na váhu a bolo na nej 74,5kg. Nič som neschudla! Rozplakala som sa. Nie nie nie! Ako to? Pretože ješ aj tie sucháre! Ja som ti to vravela, veď ti chcem dobre. Mala pravdu. Ana bola moja jediná kamarátka a naozaj mi chcela len dobre. Po sprche som zase začala cvičiť. Teraz 300 drepov a 250 klikov! Bola som strašne unavená ale išla som behať von.

,,Emma kam ideš?" Spýtala sa mama.

,,Prejsť sa, nemôžem?"

,,Môžeš som len rada" a usmiala sa.

A ja som rýchlo bežala von. Behala som asi 1h. Bola som strašne unavená, ale aj tak som bežala ďalej pretože som musela schudnúť.