Ava Moretti ako 16 ročná utiekla zo svojej svorky keď jej rodinu napadol spolok mágou a všetkých jej členov zabil. Ava nieje len taký obyčajný vlkodlak. Po svojích predkoch zdedila niečo čo už nemalo existovať. Koluje jej v žilách čierna mágia. Je t...
Zobudilo ma klopanie na dvere. Hodinky na stene ukazovali 9 hodín. ,,Už idem!"vrieskala som. Za dverami stal kto iný než Tim. Je jediný kto ma tu navštevuje a kto vie že tu vôbec bývam. Do mesta často nechodím a keď už tak väčšinou potom vymažem ľuďom spomienky. Je to môj jediný priateľ. Ma snáď 2 metre, hnedé vlasy a oči.
,, Pekný účes. " povedal Tim.,, Čo?" pozrela som sa do zrkadla ktoré bolo nad botnikom. To čo mi vzniklo na hlave počas noci sa dalo prirovnať ku katastrofe po hurikáne a nie k vlasom. Vzalo som si z ruky gumičkou a zopla si ich do drdolu. Zatiaľ čo ja som sa snažila upraviť katastrofu na mojej hlave.
Tim sa ,,nenápadne" prikradol k mojej chladničke a začal si robiť raňajky.,,To si sa nemohol najes doma? " spýtala som sa. Tím sa na mňa s úsmevom otočil a povedal,, Nie, potreboval som totiž vidieť tvoju krásu a byť svedkom tvojej neskutočne dobrej nálady hneď po ránu."Cítili ste to množstvo irónie ? To snáď dokáže len on.,,Zobudil si ma čo si čakal a zase som sa nevyspala. To sa nemôžu tí opitý debili prechádzať niekde inde? " pretrela som si oči. ,,Chudáčik sa nám nevyspinkal do ružová. " povedal a hodila na mňa ten falošný smutný pohľad za ktorý som mu chcela vlepit facku.,, Daj pokoj. "
Obrátil sa naspäť a ďalej vyberal suroviny zo skriniek. Za 15 minút som pred sebou mala omeletu. Je to úžasny kuchár. Potom čo sme sa najedli sme si pustili film. Na dnes sme sa dohodli na filmový deň. Prvý film vyberal Tim. Vybral Rýchlo a zbesilo. Ja tie filmy milujem, takže sme si pustili všetkých 9 časti. Pomali sa stmievalo.
Tim stopol film lebo bol hladný. Išli sme do kuchynea tak začal variť. Keď zapol trúbu vypli sa všetky svetlá.,, Už zase, chod nahodiť poistky Ava. " Postavila som sa a namierila si to vonku ku skrinke (neviem ako sa to presne volá ale dúfam že viete čo myslím ). Niečo mi tu proste nepasovalo. Dvierka boli otvorené, prišla som bližšie a káble boli prestrihnute.
Utekala som naspäť do kuchyne. Vchodové dvere boli výkopnute a všade hrobové ticho. Skrykla som,, Tim?! " Išla som do kuchyne. Všetko bolo tak ako predtým ale nebol tu Tim. Vytiahla som zo stojana nôž. Síce mám pár zbraní ale nemienim riskovať a prechádzať sa po chate. Z obývačky sa ozval nejaký hluk. Utekala som tam ale bola úplne prázdna.
Do uší mi udrel hlasný výkrik zvonku. Bol to Timov hlas. Vybehla som von. Predomnou stali 6 muži oblečení presne tak ako vrahovia mojich rodičov. V hlave sa mi honilo tisíc mislienok a otázok. Pred nimi klačal Tim v ohnivom kruhu. Toto možno neboli mágovia ale mali ich potporu pomoc ochranu a ovládali niektoré ich triky. Určite boli špičkovo vycvičený.
Stála som pred nimi len z nožom v ruke zatiaľ čo oni pod tým plášťami skrývali možno celu zbrojnicu ale čo, aspoň budeme mať vyrovnané sili.,,Ty si si myslela ze sme uverili tomu že si mŕtva? Chiťte ju!" jeden zvrieskol. Dvaja na kraji sa začali približovať ku mne. Počkala som si kým budú dosť blízko. Keď boli pol metra odomna tak som im obidvom naraz podrezala hrdlo.
Ten v strede povedal,, Tak ako ty mojich ja tvojich." hneď mi došlo čo tým myslí. Rozbehla som sa ale už bolo neskoro. Ten hajzel podrezala Timimu hrdlo. Zrútila som sa k Timovmu telu zatiaľ čo sa on smial.
Jeho jedovatý smiech sa ozýval po celom lese. Pozerala som sa na Timovo telo. Tim, môj jediný priateľ ten ktorý ma jediný vedel rozveseliť po tom čo mi zomrela celá rodina. Bol jediný ktorý mi zostal ale aj on je mŕtvy. Kvôli mne, všetko kvôli mne kvôli mojím schopnostiam, kvôli mágom.
Postavila som sa a pozrela sa na 4 poskokov ktorí zostali. Energia vo mne doslov explodovala. Začala som kričať. Trvalo to síce iba pár sekúnd ale ta spúšť okolo sa nedala opísať slovami. Chata ktorá mi posledné 2 roky slúžila ako domov, útočisko zmizla zostali už len základy, stromi povaľane okrem 4 na ktorích boli dosť nechutne napichnuti poskoci.
Vedela som ze tento výbuch priláka obyvateľov mesta už teraz ste mohli počuť sireni. Kľakla som si pobozkala Tima na čelo. Z chaty som si vzala tašku v ktorej mam zbalené všetko potrebné pre každý prípad a vyrazila. Najradšej by som nikdy neodišla, toto bol môj domov a chcela som sa aspoň nejako rozlúčiť s Timom ale keby som tu ostala nikdy by som nedokončila to čo chcem. Prestávam sa skrývať chcem pomstu za všetko čo mi urobili za všetkych ktorých zabili.
Vstala som a rozbehla sa lesom. Bola som dosť ďaleko od mesta tak som sa aj premenila na svojho vlka.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nieje pravda ze sa k vám vlk prihovára je to mýtus. Naša vlčia časť je súčasťou našej duše a pomáha nám rozpoznať našu spriaznenú dušu a dáva nam schopnosti ktorými sa odlišujeme od ľudí ale nerozpráva nám v hlave rady je našou súčasťou a mi ju dokážeme ovládať. Nemôže sa na nás hnevať a ignorovať nás.
...
Bežala som dva dni, deň aj noc. Mám viac anergie ako obyčajný vlk ale musím si udržiavať štít aby žiadna svorka nezachytila môj pach. Mohli by namňa zaútočiť a to nechcem. Neviem koľko je hodín ale už som vážne unavená a potrebujem nabrať energiu. Po nejakej polhodine behu som započula vodu. Bolo to nádherné jazero z malím vodopádom. Za vodopádom bola nejaká preliačina. Dúfam že to bude jaskina potrebujem si zdriemnut povedala som si. Napila som sa a išla preskúmať tu preliačinu . Bola to jaskina aj z jezierkom. Premenila som sa späť so ľudskej podoby. Potrebovala som kúpeľ. Smrdela som ako odpadkový kôš a môj citlivý čuch tomu nepomáhal.
Vyliezla som z jazierka a išla spať. Bol čas ísť ďalej. Vychádzala som z jaskine keď sa ozval hlasitý výkrik,, Stoj! " V diaľke bolo vidieť skupinu vlkov. No jasne hliadky. Začala som utekať. Ale aj predom nou sa objavila ďalšia skupinka. Kontaktovali ďalších. Už som chcela pouzit svoju moc ale niečo ma pichlo v boku. Bola to šípka.
Len jedna takže to zvládnem. Potom ale prišli ďalšie 3. Síce som výnimočná a vydržím toho viac ale toto bol vlčí mor zmiešaný z niečím silnim čo som nepoznala . Začala som spomaľovať až som úplne zastavila spadla na zem a premenila sa naspet na človeka.
Teraz som už jasne vydela do tváre tých mužov. Hmm... Boli celkom fajn. Zrazu sa ale začali ustupovať a uvolnovali cestu ďalšiemu mužovi. Pozrela som sa mu priamo do očí a nieco vo mne cvaklo. Spriaznena duša.
Zdá sa mi to alebo som tam veľakrát použila slovo som? Možno mi už len proste hrabe keďže to píšem o polnoci a napísala som okolo 1100 slov.🤪🤪No nevadí.
