Temný vlk

9. kapitola

Ava

Jace ma od jazera odprevadil do izby ,počkal kým som sa neumyla a potom ma uložil do postele. Poprial mi dobrú noc a odišiel. Ešte viac mi bolo ľúto, že musím odísť, ale nemôžem nikoho ohroziť. Okolo jednej ráno som nahádzala veci do tašky a dala som si ju na chrbát. Neriskujem odchod cez chodbu. Otvorila som okno, vyliezla na parapet a bez rozmýšľania skočila. Keby som nad tým ešte rozmýšľala asi by som sa k tomu neodhodlala. Zoskočila som, ale urobila som zásadnú chybu. Neobzrela som sa okolo. Ako som sa po pristátí narovnala tak ma chytili dve ruky. Za mnou stal Jace. Bude mať milión otázok, na ktoré naozaj nechcem odpovedať.

,, Tušil som, že budeš chcieť odísť, ale bez rozlúčenia?"
,, To si tu, ako stál celý čas a pozeral sa mi do okna. Nieje to trochu úchylné?"
,, Nočná hliadka si všimla, ako sa u teba svieti a nahlásila mi to. To už je druhy krát, čo ma zobudili. Ani som sa nestihol obliecť.
Obliecť? Naozaj bol polonahý. A nebol na zahodenie. Ten výraz to ani z ďaleká nevystihuje. Proste dokonalosť.
,, Tak poď. Porozprávame sa. "

Ťahal ma po chodbách domu. Niesom najvyššia, ale ani úplne malá no na jeho kroky som nestačila, a to išiel pomaly. Otvoril nejaké dvere a vtiahol ma dnu. Hneď na to dvere aj zatvoril a zamkol. Kľúč si dal do vrecka. Obzrela som si miestnosť. Nábytok bol z tmavého dreva. Uprostred bola veľká posteľ z tmavo modrými obliečkami. Jeho izba bola dosť veľká. Skoro celú jednu stenu zaberala skriňa. Na druhej strane izby boli dvere, ktoré pravdepodobne viedli do kúpeľne. V kúte pri okne bola mala pohovka s kreslom a stôl. Mal aj terasu s krásnym výhľadom na les. Vyzeral prekrásne aj v noci. Nevedela som si predstaviť ako to vyzerá cez deň.

,, Sadni si. "
Povedal a ukázal na pohovku. Sadla som si on stál a pozeral na mňa. ,, Ja viem, že mi neveríš a ani len tak nezačneš. Nechcem vedieť všetko. Len to čo je dôležité, aby som ťa vedel ochrániť. " Kapitulovala som nechcela som, aby to vedel. Nechcela som nikoho ohroziť. Myslela som si, že po par dňoch odídem. Ale on ma nepusti a, keď sa nad tým tak zamyslím tak ani odísť nechcem. Povedať mu to musím. Keby som mu to nepovedala tak bude v ohrozený nie len on, ale aj celá svorka.
,, Kde mám začať?" ,,Čo tak ty chlapi, čo tu dnes boli, čo chcú?"
,,Boli to poskoci magov aj keď neviem od kedy spolupracujú s osamelými vlkmi. Mňa samu to prekvapilo. Čo chcú? To je ľahké a sami ti to povedali. Chcú mňa."
,, No dobre, ale prečo? "
Zastavil sa a poťahal sa za vlasy.
,, Najprv si sadni. Neznášam, keď sa predo mnou niekto nervózne prechádza."
Hneď si sadol vedľa mňa.
,, Poznáš legendu o vojne medzi mágmi, vlkmi a upírmi?"
,, Áno."
,, A vieš aj, ako medzi vlkmi a mágmi vzniklo spojenectvo?"
,, Áno. Svadbou. "
,, Vieš aj pokračovanie ?"
,, Aké pokračovanie? Tam sa legenda končí. Upíri sa vzdali."
,, Nie nekončí. "
,, A čo to ma spoločné s tebou?"
,,Uvidíš. Musíš poznať celú legendu."
Prerozprávala som mu ju tak ako mne moja teta. Nijako nereagoval len tam sedel a pozeral na mňa.

,, Takže ty si Temný vlk? "
,, Áno."
,, Čo dokážeš? Aké máš schopnosti?"
,, Ovládam živly, môžem prinútiť človeka, aby urobil to, čo chcem a tiež manipulovať jeho telom a mysľou napríklad aby zabudol že ma videl a ešte nejaké malé kúzla. Mágiu vo mne ovplyvňujú aj moje pocity napríklad mám čierne oči. Som samozrejme silnejšia ako vlk. A je tu jedna schopnosť, na ktorú nie som príliš pyšná a použila som ju len raz v živote. Dokážem manipulovať samotnou temnotou. Dokážem ňou človeka týrať v hlave. Používam pri tom to čoho sa človek najviac bojí a zviacnásobím to. Im to pripadá ako, keby to bolo skutočné. Keď ale viac pritvrdým dokážem vziať človeku dušu. Stane sa z neho bezduchá schránka, ktorú ovládam."

,, Ako je to možné?"
,, Mam teóriu. Asi môj vlk posilnil čiernu mágiu na toľko, že dokáže niečo takéto alebo kvôli tomu, že som posledná svojho rodu tak som taká silná." Bol ticho.
,, Ja som pre tvoju svorku nebezpečná, preto som chcela odísť. "
,, A to chceš cely život utekať?"
,, Nie. Ja to chcem skončiť len nato potrebujem plán a nechcem aby už umierali ďalší ľudia. Musím odísť" Premýšľal.
,, Nie. Ty nikam nejdeš. Ja ti pomôžem. Teraz poďme spať. Je neskoro. Zvyšok doriešime zajtra. A nechcem počuť žiadne námietky. "
,, Dobre. "
Nepriznala som si to, ale aj ja som unavená. Vstala som a bolo som na ceste k dverám.
,,Kam ideš?"
,, Do izby."
,, Nie ty zostávaš tu. Chcem sa vyspať a uistiť sa, že nikam neutečieš."
,, Nemám tu ani veci a v tomto spať nebudem."
Ukázala som na oblečenie, ktoré som mala na sebe.
,,Zober si nejaké tričko z mojej skrine."