Temný vlk

5. kapitola

Ava

Jace ma zaviedol do izbi v ktorej ma už čakala moja taška. Ukázal mi kde je kúpeľne a šatník. Na prvý pohlad vyzerala celá izba veľmi luxusne. Potom prišiel ku mne a pozrel sa na mňa. Celý čas som nepovedala ani slovo len som tam stála a čakala kým odíde. Jemu sa evidentne nechcelo. ,,Môžeš už konečne odísť chcela by som sa umyť, prezliect a trochu si pospat?" na čo on odpovedal,, Fajn, keď sa vyspíš tak ti Sam ukáže dom možno ešte potom stihneš obed (dajme tomu že je 10 hodín). Neskôr by som chcel prebrať pár vecí."Otočila som sa otvorila som dvere a milo sa naňho usmiala,, To je priam skvelí nápad a keďže už máme všetko pekne naplánované, vypadni."

Po tom čo sa za ním zavreli dvere som sa pár krokmi dostala k mojej taške z ktorej  som si vytiahla spodné prádlo a jedno zo starých vyťahanich tričiek ktore som si asi pred rokom požičala od Tima. Slzi sa mi začali tlačiť do očí pri spomienke naňho. Prišla som do kúpeľne ktorá bola tiež luxusne zariadená. Nevedela som sa rozhodnúť medzi vaňou a sprchou ale sprcha nakoniec vyhrala. Po polhodine strávenej v kúpeľni som sa konečne cítila o niečo lepšie. Ľahla som si na postel ktora mi po troch dňoch spania prakticky na zemi pripadala ako nebo. Hned som zaspala.

~

Zobudilo ma otváranie dverí stála tam ta šte...teda Sam alebo ako sa volá. ,,Obed si síce prespala ale určite si hladná a ak chceš stihnúť večeru tak by si sa mala trochu poponáhľať." Ja som prespala obed.
,, Koľko je hodín?"
,,Bude 4".
Sadla som si a chcela sa prezliect ale ona stále stála vo dverách. Potom sa asi spamätala a vyšla z izbi. Čo to s nimi je? To nevedia kedy majú odíst alebo čo? Obliekla som si rifle a mikinu. Ešte som si zopla vlasy a išla som za ňou. Sam mi ukazala najprv jedáleň a povedala kedy sa podávajú raňajky obed a večera. Postupne mi ukázala celý dom. Mali tu aj telocvičňu. Ešte ma zaviedla do svojej izbi aby som vedela kde ju hľadať keby som niečo potrebovala. Vratili sme sa naspäť do jedálne kde sa už podávala večera. Keď sme vstúpili všetci stíchli a začali si ma obzerať ako keby som bola nejaký exponát v múzeu. Sam ma zaviedla k jednej zo stoličiek. Všetky oči ma sledovali a neprestali ani keď som si sadla a začala jesť. Keď ma to už prestalo bavit zavrčala som na nich. Každý ihneď odvrátil pohľad. Mám pocit že sa dopočul o tom čo sa stalo v lese keďže potom sa na mňa už nikto neodvážil pozrieť.

Zo Sam sme potom išli za Jaceom ktorý ma čakal v jeho kancelárií aj z Betom a Gamou. Čo sú to trojčatá spojene pupočnou šnúrou? Ako vážne možno sa aj delia o posteľ. Vošla som a sadla si na kreslo ako minule. Sam prišla k Ryanovy,  pobozkala ho a on ju chytil okolo pása. Pohla mi hneď padol na Jaca a ja som začínala pocitovat silu ktorá ma k nemu ťahala. Puto ktoré sa medzi nami za ten krátky čas vytvorilo. Musím zabrániť tomu aby to puto ešte viac zosilnelo lebo inak už odtiaľto nikdy neodídem a všetkých ohrozí. Síce som možno sebecká ale stále mám v sebe kusok ľudskosti a nechcem aby mágovia vyvraždili všetkých ktorý tu majú deti rodiny a cítia sa tu bezpečne len preto že Jace je moja spriaznena duša. Aj keď stále si stojím za tým že je to debil, hlavne po tom jeho výroku, no jeho svorka za nič nemôže. Vlastne keď na to tak spomínam, mám nápad.

Jace otváral ústa že chce niečo povedať ale ja som ho stopla zdvihnutím ruky. ,,Najprv hovorím ja, dámi majú prednosť. "nedala som mu možnos protestovať a pokračovala som.
,,Chcem ospravedlnenie."
,,Už som ti povedal že di cely sme ta dali preto lebo si nás napadla takže sa ti za to osp..."
,,Ja nemyslím to, ja myslím to čo si povedal dnes rano ako sa mám správať ako tvoja spriaznena duša. Pamätáš si? To že mám poslušne sediet doma držať jazyk za zubami a byt len tvoj doplnok, bábka na šnúrkach ktorá počúvne každý tvoj rozkaz."
,,Prečo by som sa mal ospravedlniť za niečo čo je pravda. Takto to bolo vždy a takto to bude aj teraz. "
Toto ma dožralo vedela som že vo väčšine svoriek sa žení považujú za slabšie pohlavie, majú zakázané bojovať a cvičiť . Muži ale nikdy nepomyslia nato čo by sa stalo keby nás nemali. Hnev vo mne uz zase vrel. Prečo ma vždy dokáže tak vytočiť? Som tu dva dni z toho polovičku som prespala a čudujem sa že som ten dom ešte navyhodila do vzduchu.

,,Mas 10 sekúnd na to aby si mi povedal úprimne znejúce ospravedlnenie inak odtiaľto odídem a nikto ma nezastaví. Keby som chcela všetko v okruhu 15 km by ľahlo popolom stačilo by mi len na to pomyslieť." na konci vety som zvýšila hlas tak že ma bolo možno počuť až vonku. Začala som odpočítavať
,,10, 9, 8,...."chcela som povedal nula keď začal konečne rozprávať
,,Fajn, fajn, ospravedlňujem sa že som ti povedal že máš slúžiť len ako ozdba a moja slúžka, nemyslel som to tak len si ma naozaj nas.. teda bol som nahnevaní tak my to uletelo."
Toto síce vôbec neznelo úprimne ale tak čo už budem sa musieť uspokojiť aj s tím.
,,Keďže ty máš svoje ospravedlnenie môžem sa ja začať pýtať?"
,,Samozreme že môžeš. Ale vieš čo je na tom to najlepšie? Že ja nemusím počúvať a už vôbec nie odpovedať, tak pá."
Postavila som sa a odišla do svojej izby. Ešte stále som unavená aj keď som spala skoro celý deň.

Jace

To myslí vážne, ona si len tak odíde?Počas toho ako som rozmýšľal či ísť za ňou a dotiahnuť ju naspäť sem aby ma počúvala a preukazovala mi aspoň nejaký ten rešpekt si Ryan aj zo Sam sadli na kresla a Dominic na pohovku. Oprel som sa o operadlo mojej stoličky, úplne ich ignoroval a premýšľal o dnešnom ránu keď si to tu nakráčala a povedala že svorku už nemá 3 roky. Chcel by som vediet čo sa stalo a čo sa skrýva pod tou maskou sarkazmu, urážok a zlosti. Skôr než som ale na niečo prišiel ma z mojích myšlienok vytrhla mierna facka od Ryana.
,,Veď ten je z nej úplne hotový."smial sa Dominic.
,,Niesom ."
Poprel som to aj keď som si tým nebol úplne istý a musím priznať že som už mohol zretelne cítiť puto medzi nami. Dominica ale nič neodradilo. Vstal a prišiel bližšie,,No ták priznaj si že sa ti páči ako ti vždycky odporuje. Je snáď jediná ktorá to okrem nás 3 robí inak ta každý zo svorky počúva na slovo."
Pridala sa aj Sam ,,Presne, nepočula som ta sa ospraviedlnit aspoň koľko? 5 rokov to bude určite."
Dokonca aj Ryan súhlasil,,5 je málo možno aj 10."
,,Nepreháňate to už trochu?"spýtal som sa no všetci 3 jednohlasne odpovedali že nie .,,No to je teraz úplne jedno. Potrebujem pracovať, mohli by ste odísť?" Odišli no nepáčilo sa im že som túto tému tak skoro ukončil. Konečne som mal kľud a mohol som sa pustiť do práce.

Dosť nudná kapitola. Aspoň podľa mňa teda.