Temný vlk

8. kapitola

Ava

Vybehla som po schodoch do izby. Nos mi stále krvácal a po ceste som stretla nejaké malé dievča ktoré na mňa dosť udivene pozeralo. Vyzerám asi horšie ako si myslím. Vkročila som do izby zo skrine som si zobrala veci na prezlečenie a išla do kúpeľne. No nevyzerala som pravé najlepšie, ale tak, čo už? Namočila som uterák a umyla si tvár od krvi. Nos nepotreboval napraviť za čo som bola rada. Neznášam to. Na tvári som mala pár modrín ktoré za chvíľu zmiznú. Inak som obstala dobre. Chytila som spodný lem športovej podprsenky chcela som si ju dať dole a ísť sa osprchovať.

Vyrušil ma Jace keď otvoril dvere kúpeľne. ,, Nevieš klopať? Chcem sa osprchovať vypadni!" Až teraz som si ho poriadne obzrela. Bol naštvaní a keď už je naštvaní on tak ja nemusím. Tuším že príde prednáška o mojom správaní.
,,Čo si prosí vaše veličenstvo?"
,,Prestaň s tým, už ma to nebaví. Všetko ničíš a prevraciaš na ruby. Koľko si tu? Možno hodinu. Máš ma rešpektovať ja som Alfa ty si tu len preto že som to ja povolil."
,, Ja som Alfa, ja som Alfa. Jediné čo ty robíš je že sa oháňaš svojím titulom. Čo si preňho urobil? Vybojoval si si ho? Urobil si niečo začo ta začali všetci rešpektovať? Nie, len si ho zdedil kvôli svojmu menu tak si myslíš že si niečo viac no hádaj čo? Niesi. Keby si sa aspoň správal normálne a svoju svorku viedol ako by si mal. Ale ty nie, lebo ty sa správaš ako pán ktorý vie všetko najlepšie. No nevieš nič, lebo ty si Alfa. Od narodenia si žil v bavlnke. Nevieš aký je to normálny život. To je tvoj problém!"

Než som sa stihla spamätať tak mi svoju ruku obtočil okolo krku a prirazil ma k stene. ,, A ty ma poznáš? Ja ti poviem, čo si myslím o tebe. Nikdy si nepoznala autoritu. Možno ťa aj vykopli zo svorky. Preto si tu pobehovala po lese. Ani tvoji rodičia neprotestovali keď ta Alfa vyhnal. Proste ťa tam nechceli. Každý sa ťa pri prvej príležitosti zbaví. Všetko kazíš. Si len príťaž, nič viac."
Nebudem plakať hovorila som si. Ale chcela som, keď spomenul mojich rodičov.
,, Povedali sme si, čo si o sebe myslíme takže sme tu skončili. "
Odhodila som ho od seba a nevenovala som mu už pozornosť. Odišiel. Vyzliekla som saa išla sa osprchovať. Voda stekala po mojom tele a ja sa som rozmýšľala nad jeho slovami. Čo keď mal v niečom pravdu. Obliekla som sa. Sadla som si na parapetu okna vzala slúchadlá, mobil a pustila som si hudbu.

Bol čas na obed. Zostala som v jedálni. Niektorých to ešte neprešlo. Sledovali každý môj pohyb. Prišiel aj Jace. Čo ma prekvapilo. Na chvíľu každí stíchol, keď si sadol rozhovor pokračoval. Chlapec ktorý sedel vedľa mňa sa mi snažil prihovoriť ale od ignorovala som ho. Dojedla som a chcela som vstať. Ten chlapec ma chytil za ruku a zastavil.
,, Čaká sa kým odíde Alfa."
Obzrela som si ho. Mal blond krátke vlasy a sivé oči. Nevedela som odhadnúť jeho výšku keďže sedel ale zdal sa byť dosť vysoký. Takmer som zabudla nato čo mi povedal ako som si ho obzerala.
,,Môj alfa to nie je."
Postavila som sa a odkráčala. Zase sa za mnou otáčali všetky hlavy a Jaceov pohľad by mi do chrbta dokázal vypáliť dieru.

Na chvíľu som bola vo svojej izby, ale už som to tam nevydržala. Išla som za Sam. Stretla som ju na pol ceste do jej izby.
,, Ahoj, Ava."
,, Ahoj, máte tu nejakú knižnicu alebo niečo také?"
,, Áno zavediem ťa tam, poď. "
Išli sme na druhé poschodie. Zastavili sme pri čiernych dverách. Sám ich otvorila a ja som sa asi zamilovala. Miestnosť plná kníh všade po stenách. Bolo tam aj pár kresiel a pohoviek.
,, Ďakujem."
Povedal som a ona bez slova odišla alebo niečo povedala, neviem moc som ju nevnímala. Obzrela som si len jednu policu a už som mala ruky plne kníh. Zobrala som si ich do izby. Určite tam budem chodiť častejšie. Otvorila som prvú knihu. Vspomenula som si na tréning a tak som ju rovno aj zavrela. Rozmýšľala som aj nad tým že ho vynechám ale keď ste si kvôli tomu, aby ste mohli trénovať zlomili nos tak tam pôjdete. Prezliekla som sa a išla na záhradu. Prvé bolo päť krát obehnúť pozemok. Potom boli nejaké tie drepy, kliky. A nakoniec to najlepšie. Vybrali ste si partnera, zbraň a mohli ste bojovať. Prišiel ku mne jeden chlap. Bol rovnaký ako ostatný vyšportovaný a vysoký. Mal čierne dlhšie vlasy a hnedé oči. Pozrel sa na mňa,, Bez zbraní?" Prikývla som. Bolo mi to jedno. Ani som nejak neregistrovala čas až kým sa nerozoznelo po záhrade,, Koniec!" Otočila som sa a kráčala k odchod, keď sa predomna postavil Jace
,, Moja kancelária za pätnástich minút."
A odišiel, rovnako aj ja. Osprchovala som sa a išla do jeho kancelárie.