Temný vlk

6. kapitola

Jace

Odkedy Ryan, Sam a Dom odišli ubehlo už pár hodín a ja mám stále pred sebou kopu papierov ktorých som sa ešte ani nedotkol. Neviem sa ani sústrediť. Stále mi behá po rozume Ava. Chcem, potrebujem vedieť čo sa jej stalo. Je velmi záhadná a nedovolí nikomu aby ju spoznal. Musím sa napiť aj keď ma to velmi neovplyvní. Otvoril som skrinku vzal som pohár a fľašu whisky. Prešla ďalšia hodina a ja som mal pocit že sa od únavy nedokážem ani pohnúť. Pretrel som si oči a podoprel hlavu. Aspoň na chvíľu si zdriemnem povedal som si a s tým som aj zaspal.

~

Z môjho spánku ma prebudil výkrik. Zdvihol som hlavu a odlepil od svojho líca jeden papier ktorý sa mi tam prilepil. Poobzeral som sa okolo ale všade bolo ticho. Myslel som si že sa mi to len zdalo no v tom sa ten výkrik ozval znova a ja som vedel kto kričí. Bola to Ava. Ihneď som bežal do jej izbi a rozrazil dvere. Ava sa spotena prehadzovala na posteli. Prišiel som k nej a začal ňou triasť no ona na to nereagovala a tak som začal kričať. Konečne otvorila oči. Okamžite si sadla začala sa obzerat okolo. Bolo vidieť že sa bojí. Položil som jej ruku na chrbát aby sa trochu ukľudnila. Prestala sa obzerať. Jej pohľad bol úplne brázdi. Ako by ani nebola vo svojom tele. ,,Chceš o tom hovoriť?" Ona neodpovedala len zavrtela hlavou na znak nesúhlasu.

,,Prepáč že som ta zobudila."
,,Nezobudila si ma. Bol som v kancelárii, pracoval som."
Zdvihla hlavu a usmiala sa,, Áno a preto máš celú zmluvu otlačenú na líci, že?"
Pozrel som sa do zrkadla ktoré vyselo oproti posteli a naozaj. Mohol by som aj prečítať o čom ta zmluva je. Ava sa otočila a chcela zdvihnúť prikrývku zo zeme. Až teraz som si všimol že ma na sebe len nejaké mužské tričko a spodne prádlo nič iné. Ani som sa nestihol naštvať preto že nosí tričko nejakého chlapca ked sa to tričko zklzlo po jej ramene a odhalilo jazvy na chrbte. Prisunul som sa bližšie a dotkol sa ich no ona sa postavila a vyhrnula si lem trička vyššie. ,,Odkial sú tie jazvy?" Mlčala. Zliezol som z postele prišiel bližšie a zase sa jej spýtal tu istú otazku. Ako by si to nevšimla zdvihla prikrývku obišla ma a chrbtom otočená ku mne povedala
,,Mal by si odísť."
,,Neodidem kým mi nepovieš odkial máš tie jazvy."
,,Odíť, som unavená ."
,,Povedz mi to!" skríkol som na ňu. Otočila sa. Z celého jej tela vyžarovala nenávisť. Oči je zčernali ako v tedy v kancelárii. ,,Už k***a vypadni!!" Len tak tak sa držala aby sa nezrútila a ja som vedel že dnes sa už nic nedozviem. Od kráčal som z izbi. Dvere sa zamnou zavreli z velkim treskom. Už by som nedokázal pracovat. Rovno som si lahol a pokúšal sa zaspať no nedokázal som prestat myslieť na Avu a to čo tají. Ale vedel som ze pred tým než sa to dozviem my bude musieť začať dôverovať.

Ava

Jace odišiel. Ja som si lahla a snažila sa znovu zaspať. Nepodarilo sa to a vôbec nepomáhalo to že Jace sa teraz bude zaujímať o moju minulosť.

...

Teta ma uložila v hosťovskej izbe. Hneď ako odišla z izbi tak som sa rozplakala. Už som to nedokázala držať v sebe. Celú noc som nespala len plakala. Keď vyšlo slnko tak som vstala z postele a išla urobit rannú hygienu. Prišla som do kuchyne kde na mňa už čakala teta.
,,Spala si aspoň trochu?"
Nedokázala som ani odpovedať len som si sadla. Teta upiekla tousti a uvarila čaj. Ničoho som sa ani nedotkla. Potom som si sadla na terasu a pozerala na zahradu. Teta mi doniesla aj obed ale ani toho som sa nedotkla. Jediné načo som dokázala myslieť bolo to že už nikdy neuvidím svojích rodičov ani brata, už nikdy nebudem počuť ich smiech keď sme sa spoločne smiali na nejakom vtipe. Z poza môjho chrbta sa ozval hlas mojej teti.
,,Musíme sa porozprávať."
Táto veta nikdy neveští nič dobré a tak to bolo aj v tomto prípade. Teta si prisunula stoličku bližšie ku mne a začala rozprávať.
,, Je čas aby si sa všetko dozvedela aj keď podľa toho že stále mlčíš asi nič vedieť nechceš no musíš."
To odhadla vynikajúco. Všetko čo sa stalo mi nedáva vôbec žiadny zmysel ale to čo my teraz poviem bude asi ešte horšie než si to predstavujem.

,,Poviem ti legendu. Keď ešte nadprirodzené bytosti vládli svetu a ľudia boli pre nich len omylom prírody. Bolo hocijaké spojenestvo medzi bytosťami rôznych druhov zakázané. Svet bol rozdelený na 4 časti medzi upírov, vlkodlakov, mágou a štvrtá časť patrila ľuďom. Ľudia boli najslabší preto mali aj najmenej pôdy a boli najchudobnejší. Keď už upirom nestačila krv zvierat začali napadat ľudí bud ich premenili na upírov alebo im vysali krv a nechali zomriet. Do vtedy boli nadprirodzené druhy čo najviac ako sa dalo rovnocenné. Upíri ale naberali na sile a počte čo sa mágom a vlkov nepáčilo. Zo začiatku proti ním išli každý sám no stále len prichádzali o stovky vojakov. Mágovia a vlci sa stretli na hranici svojích území presne vtedy keď bolo slnko najvyššie a chceli dohodnúť zmluvu o spojenectve proti upirom. Vlci ale chceli niečo viac ako kus papiera. Požadovali svadbu princezni mágou a kráľa vlkov. Po mesiaci dohodovania sa nakoniec svadba uskutočnila na neutrálnej pôde kde manželia aj žili. Dva druhy sa spojili. Vojna trvala len mesiac. Polovička upírov bola vyhladena až sa nakoniec vzdali. Dohodli sa podmienky mieru a život išiel dalej" teta zmlkla.  ,,A čo ja s tým mám?"

,,Jedna dôležitá časť príbehu ale už tak známa nieje lebo sa považovala za hanbu vlkov. Pre teba je to ale ta najdôležitejšia. Počas svadobnej noci kráľ znásilnil princeznú zo zlosti lebo kvôli svadbe a spojenectu musel zavrhnúť svoju spriaznenú dušu. Neskôr sa zistilo že princezná čaká dieťa. Nikto nevedel akého druhu bude keďže sa dovtedy druhy nekrižily. Princezná porodila chlapca. Jeho pach ale nezodpovedal ani jednému z druhov, bol to kríženec. Dokázal sa premeniť na vlka po jeho otcovi a ovládal čiernu mágiu po jeho matke. Bol rýchlejší silnejší. Dokázal zabiť upira tak ľahko ako keby to bol človek. Nič ho nezastavilo. V kríženi sa pokračovalo. Časom sa zistilo ze tento druh dominuje. Potomok bude mať vždy obidve schopnosti aj keď iba jeden jeho rodič bude tohoto druhu. Po pár rokoch ich už boli stovky. A najlepšie ich popisovalo slovo nezastavitelný. Hovorilo sa im Temný vlci. Jeden z nich si aj ty."...

Pokračovanie bude v ďalšej kapitole. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby lebo tu ich bude asi najviac😅😅😅