YOU ARE READING

papierové city [básne]

Poetry

podrž mi kúsok šťastia, zostaň. len na chvíľu ti nasadím okuliare. chcel by si vidieť krásnu vílu? budeš, sú to okuliare. rozbité, ale moje. nasaď si ich. tak ja vidím svet. väčší, horší a tak...rozbitý. no nechcem ujsť z nich. čo mám robiť...

#deep #life #myšlienky #papier #poem #poetry #sad

posledná ruža

167 9 0

by cornbread_666

by cornbread_666

V rukách držím malú ružu.
Ja viem. Tak otrepaná metafora lásky
ale...nežnejšia než sedmokrásky,
však tŕne s ostrím, leskom nožu.

Podávam ju. Komu? Tebe.
Prstami ju zovrieš vľúdne,
,,Daj pozor, lebo má tŕne!"
Hovorím to sama sebe?

Prvý pohľad? Krása vravíš.
Na druhý už cítiš bolesť,
sú to city alebo lesť?
Sám pre seba tíško smoklíš.

Na tretie ju na zem hádžeš,
krása pŕhli svojou mocou,
Odídeš ešte pred polnocou?
Stonku ruži nohou lámeš,

no ruža však nepovolí
,,Azda je to dáky klam?"
Myseľ ďalej kričí: ,,Lám!"
Nezomrie, však sila bolí...

Odchádzaš preč s neúspechom.
Zdvíham ružu zo zeme,
Zase plačem (nechcene)
,,Kiežby ruží bolo neúrekom."

No táto je posledná.
Hladím na mŕtve lupene,
zabúdam na svoje trápenie,
domov hádam prídem ešte za vidna...