papierové city [básne]

som sebec.

som sebec.
k životu chcem len lásku
a trochu tepla v chladnej tvári
a možno ešte
aby city nezostarli,
aby sa ľudia
vášnivo, no nežne
srdce k srdcu
pera k pere
milovali.

som sebec,
potrebujem oči
oči, do ktorých sa pozriem
a utopím sa v krehkosti,
lebo sú tak nevinné
neskazené svetom,
krásne.
tváre kvetom.
chcem, aby to boli oči moje vlastné.
ale vlastne,
ani neviem.

neviem, no som sebec.
chcem malý svet, kde ľudia stoja tvárou v tvári
kde žiadny smer nie je ten správny
kde si sadnem
a budem pozerať na hviezdy
bez toho, aby mi nebo padalo na ramená
nájdem sa
a zostanem stratená
a to všetko len tak
pre seba.
miesto len pre mňa

kde nebudem s nikým iným.
kde nebudem nikým iným.
kde nebudem nikým.
kde nebudem.

"zobuď sa, zamyslená princezná,
na snívanie je neskoro."
"ale ja..."
neskoro.
neskoro ujsť z podzemných priestorov.
sú tak uzavreté, ako mysle ľudí
a ja nechcem byť sebec.
ja nechcem byť sama
v mojom svete
nechcem bežať k neexistujúcej méte.
ja len...chcem len žiť a nielen prežívať.

chcem len
žiť
a spievať
a kričať
a milovať
až kým na konci
nezostane nič
len

t

i

c

h

o

.