papierové city [básne]

ticho

všetko sa raz skončí.
teda, všetko končí.
a ja sa ocitám na konci
na konci básne
na konci vety
pri bodke
ktorá znamená pauzu
obecenstvo môže hádzať kvety
opona sa môže zastrieť
my môžeme stôl prestrieť
a predložiť rozumné argumenty.
ale už je neskoro.
užili sme si svojich päť sekúnd slávy
herci vyťahujú krátke cigarety
a pripíjajú si na svoj úspech.
taktiež, krátky.
je čas zaplatiť si splátky
je čas zájsť za oponu
je čas na úprimný úsmev.
je čas...
koniec.
ticho.
prerušované tleskom obecenstva.
úsmev.

možno preto stále chodíme pred oponu
pred oponu v nádeji
že nesklameme.
a že sami seba neklameme.
_______________________________________

mala som pocit, že zbierku básní môžem ukončiť len básňou...a teda prostredníctvom tejto básne a tohto textu by som sa vám chcela poďakovať za podporu a skrátka za...všetko. Naozaj som rada, že sa niektorí ľudia v týchto básniach našli (keďže to mal byť asi ten taký primárny účel). Väčšina z nich bola trošku chaotická a viackrát možno nepochopená, ako napríklad dievčatá z kabaretu, nadbytok ľudskej poézie a fľaštička atramentu, ale mám pocit, že básne strácajú čaro v momente ako básnik vysvetlí čo nimi myslel. Každý z nás si v nich môže hľadať ich individuálny a unikátny význam, pre mňa to bol však len náhly nával pocitov ktorý som sa rozhodla preniesť na papier. O tom, či to bol hnev alebo radosť alebo smútok a k akej situácii sa viazal musíte však rozhodovať sami.

Možno to bol nakoniec len chaos.

Ale aj chaos nachádza niekedy pochopenia.

Určite sa sem do tohto chaosu ešte vrátim a vytvorím ďalšiu zbierku. Možno to znova nebude perfektné a bude to znova trošku chaotické, ale koniec koncov, celý tento svet je jeden veľký chaos a jedna spŕška chaosu navyše tomu nejako neublíži.

Tak ešte raz, na záver - ďakujem <3