Like A Rose (Sk)

Časť 5. - Drowning In His Eyes

Bohužial som opäť mala pravdu a bola to presne tá osoba, ktorú som tu potrebovala najmenej. A to nemohol byť nikto iný, ako Thomas. Odvrátila som oči od knihy smerom k nemu aj napriek tomu, ako hrozne som sa očnému kontaktu s ním bránila. Ja sama ani neviem prečo, ale prezrela som si ho odspodu až nahor... Na nohách mal obuté čierne tenisky, oblečené mal čierne nohavice a cez biele tričko aj napriek tomu, že mal čiernu koženú bundu, mu presvitali tehličky. Vlasy mal ako vždy neupravené, no to ich robilo dokonalými. Moje oči prebehli celé jeho telo, no potom sa zastavili. Zastavili sa na jeho očiach, ktoré boli pre mňa neprečítateľné. Keď bol už dosť blízko pri mojej lavici na to, aby si mohol sadnúť, zastavil. Bolo to akoby sme obaja zmrzli. Ani jeden z nás nedokázal prelomiť túto chvíľu odvrátením zraku. Ani jeden z nás na to nemal dosť síl. Jediné, čo som počula bol môj tlkot srdca. A mala som pocit, že to počujú všetci okolo nás vrátane Thomasa. Kvôli tomu tichu sa mi zdalo, že moje srdce bije až tak silno a nahlas, že ani hudba pustená nahlas by ho neprekričala. Pozbierala som čo najviac z mojich síl a odvrátila som zrak. Bolo to odo mňa hlúpe si myslieť, že by uveril, že si naozaj čítam knihu a mám v pláne ho ignorovať po tej chvíli, keď hovorili za nás naše oči. Ale či už tomu uveril alebo nie, len si vedľa mňa sadol a nič nepovedal. Mala som však pocit, že sa na mňa pozerá, tak som sa pozrela v jeho smere. Jeho oči boli však zafixované na jeho mobil, ktorý si bez hocijakého pokusu o zakrytie toho, že ho používa a pri tom je to zakázané držal v ruke a niečo na ňom písal. Rýchlo som sa zrakom vrátila k mojej knihe, aby si náhodou nevšimol, že sa pozerám.

Po chvíli som zase dostala pocit, že si ma premeriava a skúma moje telo. Teraz som sa však nechcela nechať obalamutiť mojím inštinktom, ktorý nie vždy funguje tak, ako má a tvárila som sa, že čítam ďalej. Snažila som sa ignorovať tento inštinkt a pokračovať v mojej doterajšej činnosti, ktorú som vlastne ani nevykonávala... Len som hľadela na slová, akoby som hľadela do prázdneho stropu a počúvala som svoje myšlienky. Inštinkt mi však nechcel dať pokoj. Dokonca som mala pocit, akoby mi niekto doslova kričal do ucha. Nadýchla som sa, a už len pre lepší pocit som sa rozhodla znova sa zistiť, či sa na mňa Thomas pozerá. Vzdychla som si a otočila som hlavu smerom k Thomasovi. A na moje prekvapenie sa môj inštinkt tento raz nemýlil. Thomas si ma premeriaval odspodu nahor. Dokonca som mala pocit, že sa snaží nadviazať kontakt s mojimi očami. A to sa mu aj podarilo... Cítila som, že ak neodvrátim zrak ihneď, budem sa v jeho očiach topiť a nikto ma nezachráni. Ani on sám.

Pretrhla som náš už príliš dlho trvajúci očný kontakt prevrátením očami a opäť som sa vrátila k môjmu "čítaniu".

"Maya... Potrebujem s tebou hovoriť." ozval sa Thomasov hrubý hlas. Ja som ho však ignorovala.

"Maya. Prosím-" začal vetu, ale nedokončil ju, pretože začal hovoriť profesor.

"Čas vypršal, môžte odísť." zavelil.

Hneď, ako to vypustil z úst som sa zdvihla zo stoličky s knihou v ruke a strčila som si ju do tašky. Potom som sa snažila skryť v malom dave žiakov, ktorí sa trepali von z triedy. Ale asi ma telá ostatných neskryli dostatočne na to, aby som Thomasovi ušla. Stále som cítila, že je za mnou. A bolo jedno, akou rýchlosťou som chodila, stále som cítila jeho prítomnosť. Bol blízko, išiel za mnou... Z budovy som však hneď vybehnúť nemohla, musela som sa zastaviť pri skrinkách, takže som ho musela nejako striasť. V hlave som počas toho, ako som prechádzala chodbou uvažovala ako, keď vtom mi napadlo -  Toalety. Zamierila som teda tam a hneď, keď som sa ocitla pred dverami toaliet som vkĺzla dnu. Okamžite som za sebou zavrela dvere. Postavila som sa pred zrkadlo a rukami som sa oprela o umývadlo pred ním. Vydýchla som si a zavrela som oči, aby som sa upokojila. Napriek tomu, ako som teraz šťastná mi stále nie je dobre v jeho prítomnosti. Možno to až moc nafukujem, ale ja naozaj nemôžem byť v jeho okolí, pretože sa moje teplota tela kvôli hnevu zvýši, alebo sa mi začne rozmazávať videnie kvôli slzám.