Like A Rose (Sk)

Časť 6. - Him, Towel And I

Maya

Neskutočne som sa zľakla. Thomas Weals stál predo mnou, pri čom som ja bola len v uteráku... Kto ho pustil dnu? A prečo je u mňa doma?

Nevedela som, čo mám povedať. Len som tam s vyvalenými očami a pootvorenými ústami stála a hľadela na jeho prekvapený výraz. Miatlo ma to, ako sa tváril. Nevedela som, či je prekvapený zo zmien, ktoré na mojom tele počas toho polroka prebehli, alebo či je len prekvapený, že ma vidí v uteráku. Hoci na Thomasa by som povedala skôr tú prvú možnosť.

Jeho tvamomodrými očami na mňa hľadel, povedala by som, že ma skenoval. Skúmal každý milimeter, každú bunku môjho tela. A ja som skúmala jeho. Aj napriek tomu, že som sa v mojej mysli fackovala za to, že sa nedržím ďalej ale namiesto toho si ho premeriavam, som nepočúvala samú seba. Počúvala som to, čo mi moje zjazvené srdce vravelo...

Zrazu sa ozvalo vŕzganie schodov - niekto po nich išiel. Ja aj Thomas sme naše pohľady odlepili od toho druhého smerom ku schodom. Keď tam môj zrak doľahol, už tam stál Leo s vyvalenými očami asi tak, ako som ich mala vyvalené ja, keď som zbadala Thomasa pred dverami kúpeľne.

Chvíľu na nás hľadel a potom povedal:"Tak ja padám, to nie je nič pre mňa."

"N-Nie je to tak, ako to vyzerá!" vyliezlo zo mňa.

"Je to tvoj frajer, je mi jedno, ako to vyzerá." pokrčil plecami Leo. 

Keď to dopovedal, očami som zablúdila k Thomasovi, aby som videla jeho reakciu. Dúfala som, že pochopí, prečo som môjmu bratovi nepovedala nič o našom rozchode... Tak strašne som v to dúfala. Ale hneď, ako Leo zavrel dvere za sebou, keď vstúpil do jeho izby sa na mňa Thomas otočil so zmäteným pohľadom. Prekrížila som si ruky ku prsiam a počas kúsania si do spodnej pery som sa vyhýbala očnému kontaktu. Odišla by som, lenže moje nohy sa akoby prilepili k zemi a ja som nebola schopná opustiť miestnosť. Ani jeden z nás opäť nič nepovedal, iba sme tam tak stáli.

Zrazu sa Thomasov zmätený výraz premenil na úškrn. Akoby si niečo uvedomil.

"Takže som ešte stále tvoj priateľ?" uprel na mňa ten zvrátený pohľad, ktorý som veľmi dobre poznala.

"Nie! Ako si môžeš myslieť, že pre mňa ešte stále niečo znamenáš?" nahnevane som odpovedala.

"To, čo povedal Leo svedčilo o opaku..." ďalej v tom pokračoval a mňa to vytáčalo viac a viac.

"Čo tu vlastne hľadáš?" pre istotu som si pridržala uterák, lebo som mala pocit, že mi čoskoro spadne a to som naozaj nepotrebovala.

"Bude to znieť až veľmi poeticky na to, že to vychádza z mojich úst, ale hľadám tu teba." hneď, ako vyslovil posledné slovo nebol uterák jedinou vecou ružovou na mne - moje líca chytilo ružové sfarbenie a zrazu mi na ne začalo byť akosi horúco. Prečo som sa začala červenať? Ako hrozne by som si priala mať schopnosť to zakryť, aby to Thomas nevidel. Ale bohužiaľ to bolo nemožné.

"Thomas, nemusíš si zbytočne márniť slová, aby si zopakoval to, čo si mi povedal na dámskych v škole. Neverím ti, a aj keby som ti verila, nezaujíma ma to."

"Maya, ako ti mám dokázať, že je to naozaj pravda?" opýtal sa zúfalo.

"Tak, že vypadneš z môjho domu, a už sa doň nikdy nevrátiš!" zvýšila som hlas a ukázala som smerom na chody. Po chvíli, čo som to dopovedala sa mi do očí začali tlačiť slzy. Thomas sa na mňa sklamane pozeral. Stál tam len tak, nepohol ani bunkou, bol ticho. A to ma ubíjalo. Nemohla som sa mu pozerať do očí a pri tom naňho kričať, nech vypadne.