Like A Rose (Sk)

Časť 10. - The Party Troubles

Ak si to tak vlastne poviem, nikdy som u Thomasa nebola. Aspoň nie kvôli inej príležitosti, ako párty. Takže som jeho dom nevidela v normálnom stave.

A áno, chodili sme spolu, ale nikdy sme neboli... normálny pár. Thomas ma nikdy nepredstavil jeho rodine. Doteraz neviem prečo, ale jasné mi je, že ma nechcel prestaviť jeho rodine.

"Maya?" prebudil ma z môjho premýšľania Aiden.

"N-no? Aah, jasné, že prídem. Budem tam o desať minúť." súhlasila som a hneď, ako som to dopovedala som zložila.

Vypla som telku, postavila som sa a vzdychla som si.

Prečo ja?

Pobrala som sa do svojej izby a zo skrine som vytiahla oversize rifľovú bundu, ktorú som si obliekla, aby mi nebola zima. Po ceste von z domu som sa ešte zastavila pri Leovi v izbe, aby som mu dala vedieť, že chvíľu nebudem doma. Otvorila som dvere do jeho izby a pred sebou som zbadala Lea a Caleba ako stále hrajú videohry.

"Leo!" skríkla som, aby ma cez sluchátka počul.

"No?" otočil sa smerom ku mne a dal si sluchátka dole z uší.

"Idem po Eyu, nebudem dlho. Ale keď sa vrátim, chcem vás oboch vidieť už spať."

"Fajn." prikývol Leo.

Vyšla som z izby a za sebou som zavrela dvere. Ešte som sa do izby vrátila po kľúče, aby som sa nevymkla. Hodila som ich do vrecka rifľovky spolu s mobilom, pred odchodom som na nohy nazula moje obľúbené čierne tenisky a pobrala som sa von.

Keďže som si nemohla zobrať svoje auto, pretože Eyino by nemal kto odviezť, som musela ísť pešo. Nevadilo mi to však. Thomasov dom nie je veľmi ďaleko od môjho a krátka prechádzka by mi nezaškodila. Do uší som si strčila sluchátka a na mobile som si zapla môj obľúbený play-list.

Už som v diaľke videla Thomasov obrovský dom a keby som nemala sluchátka, počula by som aj hudbu vychádzajúcu z neho. Určite znela na míle ďaleko, ako Thomasa a jeho párty poznám. Hluk, alkohol a dav ľudí - typická stredoškolská párty.

Čím viac som sa k nemu približovala, tým viac detailov som videla. Široká príjazdová cesta svetlej farby, svetlosivé obloženie domu, biele okná, stĺpy a iné detaily. To všetko dopĺňala taktiež sivá strecha pokrývajúca budovu. Všetko bolo tak decentne urobené, akoby to zariaďovala žena. Vedela som však, že v tomto dome žil Thomasov otec. Jeho mama býva vo veľkomeste - sú rozvedení.

Už som kráčala po príjazdovej ceste. Všetci, čo boli vonku pred domom spolu s červenými pohárikmi z plastu naplnenými pravdepodobne nejakým alkoholom sa na mňa pozerali. Ja som sa však nechcela dať do reči s ani jedným z nich, tak som hľadela do zeme. Tesne pred pootvorenými dverami som si vytiahla sluchátka z uší, ktoré som potom strčila do vrecka a vošla som dnu. Predo mnou tancovalo alebo sa smialo na úplnej blbosti hrozne veľa ľudí. Po celom dome sa rozliehala hlasná hudba a hlasy ľudí v ňom. Obchádzala som ich a občas som kopla do plastového poháriku položeného na zemi. Našťastie už v ani jednom z nich nebolo nič, takže si to neodskákali moje tenisky.

Očami som hľadala Eyu, medzi tým davom ľudí to bolo však takmer nemožné. Prechádzala som chodbou a stále som ju hľadala, nebola tam. Chvála Bohu som ešte nenarazila na Thomasa a ak mám byť úprimná, dúfala som, že sa s nejakou babou zašíva v jeho izbe, aby som sa s ním nemusela stretnúť.

Nie, nedúfala...

Sklapni, svedomie! Teraz sa to naozaj nehodí!

Nechcela som veľmi vchádzať do obývačky, pretože toto by bolo prvé miesto, kde by sa mohol nachádzať. Takže moje kroky zamierili do kuchyne. Prešla som vysokou klenbou a čakala som, že v kuchyni nikto nebude... Mýlila som sa. Bolo tam niekoľko párov, ktoré si užívali pokoj od ostatných. Prešla som okolo chlapca, ktorý okolo seba mal obopnuté nohy baby, ktorá sedela na kuchynskom pulte a bozkávala sa s ním. Nechcela som ich vyrušiť, takže som sa ich snažila čo najnenápadnejšie obísť.