1.12.2014
Ahoj Eliz
Viem už dlho som Ti nenapísala prepáč mi to prosím. Nemôžem Ti ani zavolať keďže tu nemám signál.Je to tu hrozné všade samé komáre a hmyz.Myslím že som už aj chytila nejakú chorobu .Len žartujem neboj 20.12 letím domov .Veľmi sa na Teba už teším po pol roku Ťa konečne uvidím .Je u Vás už sneh ? A čo George ako sa má ? A čo v škole čo nové ? Sľubujem Ti že keď sa vrátim tak sa všetko zmení .Sľubujem!
PS: ľúbim Ťa ,tvoja mama
Do čerta s ňou ! Tri mesiace sa ani len neozve a zrazu sa hrá na veľmi starostlivú matku!? Nech si ostane v tej svojej pri-pečenej Afrike. Ja tu môžem strachom umrieť.Kašlať na ňu aj na cely jej výskum. Nechá ma tu doma samu len so psom . A v liste mi píše že sa všetko zmení !? To ako vážne ? Náš vzťah sa určite nezmení toľko krát som sa ho snažila zmeniť ale ona nechcela má smolu .Spýtal sa ma niekedy ako sa mám ? Nie ! Alebo či niečo nepotrebujem ? Nie ! Starala sa len o to kde zbaliť nejakého chlapa a užiť si ! Hm...asi som to po nej zdedila .Nič nemám chuť sa tu nad ňou rozčuľovať ona mi už nijak nemôže zasiahnuť do môjho života .
„Eliz ,kde mate kávu ? "Ozval sa výkrik z mojej kuchyne zatiaľ čo ja som sa hnevala na moju matku.
„Preboha Ema si tu prvýkrát ? Už by si to mala vedieť! Z prava hore prvá skrinka .A sprav aj mne! "Vytočena maminým listom a nahnevaným hlasom som ju okríkla .
„Fajn ! Nekrič na mňa ! "Skríkla ešte hlasnejšie.
Od zlosti som skrčila list a hodila ho do koša .Vstala som z postele a podišla som k zrkadlu .Bože môj no ja vyzerám ako po útoku opíc! Zasmiala som sa a hneď som siahla po kefe a maskare .Rozčesala som si vlasy dala sa dokopy. Zapla som hudbu a pustila som ju na plne pecky nech ma to trocha preberie . Zbehla som dole do kuchyne .No to by som nebola ja keby som nezakopla na poslednom schode.„Au .....do riti ! Toto už nieje normálne! Najskôr ten list potom výbuch na mojej hlave a teraz ešte zakopnem !? " Zmraštím čelo a pozriem sa na Emu .
„Haha........ tak ti treba to máš za ten včerajšok ! Poď spravila som aj raňajky . Počuj však môžem ešte dnes u teba prespať ? A Georgovi som dala konzervu ." Dodala svojim pobaveným tónom zatiaľ čo pokladala raňajky na stôl pri okne.Pozrela som do okna stojac pri zábradlí .Slnko nebolo ani vidieť v posledné dni je totiž hrozne mokro a miestami aj sneh .Jasné veď je december .Začína zima a Vianoce . darčeky a sľúbený kľud no v mojom prípade to takto nebude keďže príne ona . Znova sa pohádame ako každý rok . Musím ešte zájsť na otcov pomník .Tak sa mi tam nechce isť najradšej by som ostala doma alebo šla niekde na párty .Ďalší znudený deň predo-mnou.
„Ty sa mi ešte smej ! No počkaj porozmýšlať či môžeš hm....... ostaň jasne že ostaň chceš aby som zomrela nudou ? Tak čo to tu máme na raňajky ?" Pousmiala som sa a z trpkou náladou som si sadla za stôl „Mňam chlebíčky zo šunkou a maslom .My máme šunku ? "Začudovane som sa pozrela na Emu a prehliadla som si ju od hlavy po päty čo zas dnes hodila na seba . Jej extravagancia ma zaskočila .Mala drdol z ktorého jej vytŕčali vlasy a ofina jej šla do oči . Jej výrazne líčenie ma opäť nesklamalo na dnes si zvolila tmavomodré tiene ,linku a fialový rúž na pery ? Toto ma trocha zaskočilo fialový rúž som u nej na doma ešte nevidela nikam sa asi chystá . čierne legíny a hrubý bavlnený sveter modrej farby .
„Už som sa zľakla, že si sa nahnevala . OK takže ešte túto noc ďakujem . A prosím ťa nedívaj sa tak po mne lebo tie chlebíčky poputujú Georgovi do žalúdka ! Čo si inak obliekaš na Markove narodeniny ? Dnes mu idem kúpiť darček ideš so mnou ? "prisadla si ku mne .
Aha tak už viem prečo sa tak vyparádila .Pozrela som sa na Emu a prevrátila som očami „Kedy ma Mark narodeniny ?O môj bože a chystá nejakú párty ?"
„15.12. keďže som jeho frajerka ovládam všetky jeho dátumy .A áno chystá sa chata najmenej na 3 dni pri jazere .Tak ideš ?"Povzdychla a dodala „Kedy budem mať aj ja 18 konečne ? "
No aspoň že tak ,konečne sa zabavím.Chcelo by to ísť nakúpiť nove oblečenie a nejaký ten darček . „Jasné idem s tebou. A kam ideme do mesta ? čo presnejšie mu chceš kúpiť ?"
„Netuším dúfam že na niečo natrafím. Chcem isť do nákupneho centra .Tam je najlepší výber a vonku začína pršať tak z obchodu do obchodu sa mi behať nechce .Tak dojec , obleč sa a môžme vyraziť ." Postavila sa zo stoličky vzala poháre a tanier a šla to umyť .
Poďakovala som jej a vybehla po schodoch do izby. Vypla som hudbu a otvorila som skriňu .čo na seba ? Biely top? Nie ten som mala včera .Dám si rifle ,sveter a čierny kabát.Obliekla som sa a ešte som doladila na tváry menšie nedostatky.Prehodila som cez seba čiernu kabelku napchala do nej mobil kľúče a peňaženku. Trocha som oživila môj outfit červeným šálom a čiapkou. Zišla som dole ku dverám a Ema ma už čakala vonku pred domom .Obula som si čižmy zamkla dvere a povedala „Môžme vyraziť "
YOU ARE READING
My life is a lie (Sk)
RomanceBláznivá Eliz čo nikdy nepozná hranice kruto doplatí. Jeden okamih jej zmení celý život.Príde o to najcennejšie čo získala.Rázom si uvedomí svoju chybu.Ale ako ju napraviť ?Podarí sa jej to ?Príde jej vhod tvrdohlavá povaha a pôjde si i tentokrát za...