My life is a lie (Sk)

Súdny deň

Prosím akýkoľvek názor poteší :)Koment :)

Kráčam cestou po chodníku pripravená na rozhovor z Markom.Ema šla na  prechádzku s Geogom k rieke takže pravdepodobnosť že ma uvidí je nulová. Začína snežiť tak rýchlo nahmatám do kabelky po dáždnik.Necítim ho, pozriem sa dnu a do riti zabudla som si ho bola som si takmer istá že som si ho brala asi som ho nechala pri dverách.Prehodila som si cez hlavu kapucňu z bundy nech ma aspoň ta ochráni.Dorazila som ku kaviarni Romantick night . Vošla som dnu poobzerala sa po celej miestnosti. Povedala by som že to tu krachuje bol tu len jeden človek a to ešte bol nejaký starší pán v obleku zrejme ma pauzu v práci.No v noci sa to tu mení romantické večery, zamilovaných párov   .Zhodila som si z hlavy kapucňu a sadla si do rohu na voľne miesto. Vyzliekla som sa a bundu som odložila vedľa mňa na sedačku a tak isto aj kabelku.Pozrela som na hodiny bolo presne 15:30.Mark tu ešte nieje to mu presne pristane čudovala by som sa ak by tu bol presne na čas .  Ešte raz som si prehliadla toho chlapíka v čiernom obleku no zastavil ma jeho pohľad na mňa .Stretli sa nám pohľady a ja som v momente trhla hlavou k čašníkovi ,ktorý stál už vedľa mňa s perom a papierom.

„Prajete si niečo ? "Spýtal sa ma ako by som mu bola na príťaž.

Jasne prajem si aby som mala normálny život ako každé iné dievča aby som mala milujucu matku a otca ,ktorý sa budú o mňa strachovať ale to sa mi nesplní. Netuším kedy sa náš princ Mark uráči prísť tak si niečo objednám .

„Poprosím vás čierny čaj s mliekom ."Usmiala som sa na toho mladého nie moc krásneho chalana a dala som mu aspoň malú nádej že sa mu oplatí pracovať.

Vrátila som sa späť pohľadom na toho chlapíka .Práve sa postavil a začal sa obliekať hypnotizovala som ho pohľadom no on si ma nevšimol . V tom som zbadala ako ktosi otvoril dvere .No konečne niekomu sa tu podarilo prísť len o 3 minúty neskôr.Mark kráčal rovno ku mne.

„Ahoj! Fajn nemám čas takže o čom sa chceš so mnou rozprávať .Ak myslíš Moly tak to som ti už vysvetlil!Je to len kamarátka." Prisadol si ku mne a nenechal ma ani len ho pozdraviť .

„Ahoj . Mohol si ma aspoň nechať pozdraviť ťa nemyslíš ? Ale to je jedno .Prečo mi klameš Mark ? Pokiaľ to je len kamarátka tak by si ju nepobozkal! A navyše tá tvoja Moly vie o tom ,že chodíš s Emou.Asi nie keď si ťa tak oblapovala ako by ste spolu chodili."Priniesli mi čaj .

„Prosím nech sa páči ešte niečo si prajete ? "Položil čaj na stôl .

„Nie ďakujem "Pozrela som sa naň a usmiala sa .

Mark sa z hlboká nadýchol a spustil „Fajn nije to moja kamarátka je to moja bývala ! Vtedy keď si nás videla som jej dával akurát kopačky .A ona sa stým nemohla zmieriť! Takže mi nasilu vopchala jazyk do úst .Bol som bezmocný pochop to je  koniec ! Je pravda že som v tom čase chodil s Emou aj s ňou teraz chodím ale práve preto som jej dal kopačky ."Kusol si do pery.

Nastalo ticho. Rozmýšľam ,že ak hovorí pravdu vtom prípade má Emu naozaj rád ! Pozrela som sa do jeho očí a niečo mi hovorilo ,že neklame.  Vyhŕklo zo mňa „Fajn ! Verím ti ! Ale ak niekedy spravíš niečo Eme ver mi vybavím si to s tebou osobne ! "

Usmial sa a uistil ma „Nikdy by som neublížil Eme ja ju milujem .A kedy už ide domou ? Dlho som s ňou nebol vonku .Vraj u teba spala."

„Áno spala u mňa.A dnes odchádza inak niečo mi spomínala o chate vraj na tvoje narodeniny."Pozrela som von oknom .Začína snežiť ešte hustejšie. Odpila som si z vychladeného čaja .Mark sa prekvapivo na mňa pozrel akoby  nevedel o tej chate.

„Jasné chystá sa chata pri jazere.Aby si nepovedala pozvem aj teba ."

„Tak počkať ty si ma nemal v pláne pozvať ? " vyhŕkla som na neho .

„Jasné že som ťa mal v pláne pozvať veď to by mi Ema potom neodpustila keďže si jej najvernejšia kamarátka."

„Dobre až mi tak odľahlo chata bezo mňa totiž nieje chata to ty ale vieš ."usmiala som sa dopila čaj a dodala:„takže sme si všetko krásne vysvetlili môžeme ísť ."Položila som na stôl sumu akú som mala zaplatiť za čaj obliekla sa a vykročila som k dverám .Mark ma nasledoval a otvoril mi dvere.Vonku husto snežilo a ja som nemala dáždnik tak som si opäť prehodila kapucňu cez hlavu. Pozrela som sa na cestu či nejde auto aby som prebehla na chodník no v tej snehovej búrke som takmer nič nevidela.Mark už prešiel cez cestu tak som ho nasledovala.No v zápätí som len počula približujúce  sa auto ,šmik ,prudké brzdenie .Videla som rozmazane.Ocitla som sa na zemi .Počujem ako na mňa Mark kričí no nemám sil sa mu ozvať ,viečka mi oťažievajú a ja už vidím len tmu .Pomaly sa mi vzdialujú aj zvuky ,ktoré som počula na ulici.Cítim ako vločky dopadajú na moju tvár.Už nevnímam a upadám do spánku.