𝐃𝐨𝐧'𝐭 𝐩𝐥𝐚𝐲 𝐰𝐢𝐭𝐡 𝐦𝐞

𝟏𝟗.

„Nie! To nejde! On ma všetko zariadené, raz sa jeden chlapec o to pokúsil a už ho nikto nikdy viac nevidel. Hovorilo sa, že ho zabil a jeho rodina odcestovala z krajiny, pretože nejakým spôsobom ich pripravil o všetok majetok, vyhodili ich z práce, ale to nikto nevie presne,“ krútil hlavou a snažil sa od staršieho odtiahnuť. Jungkook ho nepustil, ani ho nemal v pláne ani pustiť.

Nikto mi nedokáže pomôcť.

„On a jeho banda sa prezentujú, že študentom ponúkajú ubytovanie, niečo ako internát, ale nie je to tak. Ich nájom je síce nízky, je to pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť luxusnejšie ubytovanie, ale oni si nájom vyberajú inak,“ privrel oči a povzdychol si, „nútia nás, aby sme im platili telom. Keď nie im tak iným. Počas dňa internát a v noci bordel,“ vydal všetko zo seba a ani nepremýšľal nad následkami.

Potreboval to niekomu povedať. Konečne, uľavil si. Neveril mu, nikto to nedokázal a vedel, že Jungkook je teraz v nebezpečenstve.

„Spoločne sa o to postaráme. Ty si predsa dnu v spoločnosti, môžeš zbierať dôkazy, môžeš sa rozprávať s inými a ja to potom všetko dám právnikovi, poznám veľmi vplyvných ľudí, som v tomto meste niekto, baby. Môj otec dokonca ma bandu právnikov, spoločne to môžeme zvládnuť," medzi tým vzal chlapcovu tvár do rúk a zahľadel sa do mu do očí. Úprimne sa mu do nich díval, chcel mu pomôcť, chcel pomôcť všetkým. „Dokážeme to, Tae."

„Nemôžeš sa do toho zapliesť, ublíži ti a tvoje otec...“ ako keby hľadal správne slová, „myslím si, že mu ide práve o neho a cez teba sa k nemu chce dostať. Neviem, ale nechcem, aby si sa do toho zamotal.“

Jungkook pokrútil hlavou a  vytiahol Taemu z vrecka mobil a položil ho vedľa, zatiaľ čo jeho vzal na ruky. Mladík netušil, čo sa deje, bol zmätený. Starší prešiel do svojej izby, chlapec to musel poznať. Hodil ho do perín a odstúpil, mladík si vzal do rúk Jungkookov vankúš a pritisol k tvári, ovoňal ho a mal pravdu, voňal úžasne. „Tam je papier a pero, napíš mi všetkých chalanov, ktorí sú prihlásení na ‚play me‘. Ak mi nechceš pomôcť, viac sa tam nevrátiš." Zamračil sa a otočil sa.
Taehyung nepoznal všetkých chlapcov, poznal ich len pár, preto len tupo na neho hľadel. Mal v pláne chlapca zamknúť v izbe, ale ešte sa otočil, „raz si mi napísal, že tu mám bordel, môžeš to tu upratať," žmurkol po ňom a vydal sa k dverám.

„Nepoznám ich všetkých a musím sa dnes vrátiť, on očakáva, že prídem. Že sa vrátim tvrdo ošukaný a s kopou peňazí,“ nevinne zamrkal na staršieho. Odignoroval jeho narážku na upratovanie. Nechcel, aby odišiel, chcel ho mať pri sebe.

„No tak mi pomôž, povedz mi všetko. Pomáhaj mi s plánom a dnes sa tam vrátiš, bez rozmrdanej prdele ale veľkou kopou peňazí,” povedal, keď sa otočil k chlapcovi, ktorý na neho žalostne hľadel, „daj mi kontakt len na tých, čo vieš, s kontaktujem sa s nimi. Môžem pomôcť, baby, mám na to moc.” Ruky si založil na hrudi, „ak nechceš mi pomôcť, nepôjdeš odtiaľto,” pokrčil ramenami ako keby nič. „No a keď budeš tu pri mne, telefón nedostaneš,” pokrútil hlavou a zákerne sa usmial.

Mladší, ktorý bol na posteli, sa zamračil, „nechcem tvoje peniaze, už nie. Ale ten rozmrdaný zadok znie fajn,“ poslednú vetu zamrmlal, ale dobre vedel, že Kook tu vetu aj tak počul.

„Nebudem ťa šukať baby,” usmial sa, „peniaze ti dám, môžeš odísť ale musíš spolupracovať,” prišiel k nemu.

„Chcem,“ vydýchol, „určite to robíš lepšie ako ostatní,“ nafúkol tvár a zakrútil hlavou.
,,Robíš z toho ľahkú vec, ale nie je!“ Teraz sa už hneval, robil mu to ťažšie, nehovoriac ani o tom mobile, cítil sa ako dieťa.

Jungkook sa pri posteli zastavil a prešiel chlapcovi po líčku, ,,Ver mi, je to viac jednoduché, než si myslíš.” Venoval mu napokon bozk na čelo a mladší sa začervenal.

„Poviem ti všetko, čo viem, ale peniaze nechcem,“ stál si za svojím, vždy podľahol. Vzal Jungkooka za ruku a stiahol ho k sebe na posteľ. Vyliezol na jeho lono – keďže miloval provokovať. 

Starší vydýchol, tento mladík ho dostával. Pretočil ho a postavil sa, „obleč sa bude ti zima.” Vyzliekol si svoje tričko a hodil ho po ňom. Chlapec nestihol reagovať a už mu čiernovlások ponúkol na obhliadku jeho hruď, Bože snáď si sa nepostavil, junior, povedal si. Nemohol sa vynadívať, sledoval ho s otvorenou pusou, neschopný slová. Prečo to spravil? Taehuyng odpoveď nevedel.

„Musím si niečo vybaviť, ostaň tu, dobre?“  Jemne sa usmial, „ostaneš tu do rana a povieš tomu týpkovi, že som zaplatil veľa a chcel ťa mať do rána, dobre?” Dvihol obočie.

„Á-áno,“ prikývol mladší, keď sa spamätal.

Na papier začal písať mená, ktoré si pamätal. Po chvíli, keď sa Jungkook nevracal, sa uložil na posteli a zaspal.

Keď Jungkook vybavil všetko, čo mal v pláne. Telefonáty, ktoré nechcel, aby počul Tae. Neboli to vhodne telefonáty, pre jeho uši. Bol rozčúlený, keď skončil. Mal v pláne rozbiť niečo, ale keď odišiel do svojej izby a zbadal spiaceho Taehyunga v jeho tričku usmial sa. Pomaly z neho stiahol aj nohavice, aj tenisky a ponožkami. Viac ho zabalil do periny. Roztomilo sa zavrtel, Kook sa musel usmiať nad ním. Vyzliekol si nohavice a tenisky odkopol tiež, v boxerkách sa k nemu pridal. A hneď ako sa rozvalil, jeho baby sa pritúlilo k nemu.

—☆—

Ahojky, hvězdičky...
Omlouvám se, že dílek nevyšel už včera, ale měla jsem toho hrozně moc, školu, trénink a pak na to zapomněla...☹
Snad se ale i přesto díl líbil a můžeme přejít na otázky...😇

Co říkáte na Taeho situaci s internátem?
Co říkáte na jeho provokaci?
Nechá se Jungkook svést?

Mějte krásný den a zítra se uvidíme❤🌸