KRUH

3 Pozvanie

Crrrrrn! Crrrrrn!

„Hager," zdvihol telefón.

Bola to Ria. Pozývala ho na večeru. Po chvíli presviedčania razantne odmietol. Bola milá, ale nebol to jeho typ. Podľa neho bola až na príliš nízkej inteligenčnej úrovni. Občas ale mala nápady, ktoré sa úplne vymykali mysleniu všetkých ostatným a priniesla im nové teórie. To bol dôvod, prečo ju chcel mať vo svojom tíme.

Valentína! Samozrejme, uvažoval aj nad ňou. Bola úžasná vyšetrovateľka. Logická a inteligentná. Nikdy jej neušiel ani jeden detail. Pozoruhodné, ako hneď vyriešila záhadný kruh. Jeho by to nenapadlo, o znamenia sa nezaujímal, aj keď počas ich vzťahu si od nej z toho zobral celkom dosť. Nebolo pochýb, že Valentínu by účasť na tomto prípade veľmi potešila.

Ešte v predvečer volenia členov tímu si bol istý, že musí byť súčasťou. Ale napokon sa rozhodol inak. Nebolo to tým, že si nemyslel, že by im nepomohla. Skôr si uvedomil jednu vec. Jednu desivú vec. City k nej úplne nevychladli. Vedel, že by mu už nedala ďalšiu šancu, a preto si od nej držal odstup. Potreboval to v sebe zastaviť. Nadobro.

Je toto tým dôvodom? Prečo bol stále sám. Na rande bol od rozchodu zatiaľ len dvakrát a nikdy sa mu nijaká nepozdávala. Potreboval niekoho, kto bude svojím spôsobom iný a originálny. Ako Valentína? Nie. Alebo áno, ale nie až v takej miere. Niekoho, kto bude jedinečný, ale budú si rozumieť aspoň v tých najdôležitejších veciach.

Mal by sa pohnúť ďalej. On a Valentína už nebude nikdy. Vstal zo svojej sedačky tvaru písmena U a podišiel k telefónu na chodbe. Vytočil predchádzajúce číslo.

„Ria? Rozmýšľal som. To pozvanie ešte platí?"