KRUH

9 Nič nové

„Dobrý deň, čo si prajete?" spýtavo sa na nich pozrela Zuzana Harabová potom, ako otvorila dvere na svojom dome. Bola to skôr vila.

„Dobrý deň. Pred nedávnom tu za vami bol poručík Majer. Ja som policajný vyšetrovateľ Tomáš Hager a toto je poručíčka Ria Bergerová. Sme od polície. Asi už tušíte, prečo sme prišli," v ruke zdvihli obaja policajný odznak.

„Áno, viem, poďte, prosím, ďalej," podržala im dvere, ako vchádzali dnu. „Prosím, posaďte sa. Môžem vám ponúknuť kávu alebo čaj?," rukou ukázala na veľké prešívané kreslá viktoriánskeho štýlu. Nádherný dom. Rii behalo po rozume, ako dlho to tam všetko musia upratovať. Ale oni budú mať iste aj upratovača. „Nie, ďakujeme, nezdržíme sa dlho."

„Tak prosím, na čo sa potrebujete opýtať?"

„Neviete, či nemala Marta v poslednom čase nejaké problémy? Napríklad čo sa práce týka," opýtal sa Hager.

„Neviem o ničom zvláštnom. V práci problémy nemala, išla jej dobre. Neviem ani o žiadnych finančných problémoch. Pravidelne prispievala firme, ktorá podporovala ochranu životného prostredia. Boli to slušné čiastky."

„Neviete, či nemala nejaké problémy v osobnom živote? Možno nevera, zlé vzťahy v práci alebo v rodine?" skúsila šťastie Ria.

„V rodine neviem o ničom, v práci sa občas s niekým nepohodla, ale vždy sa to vyriešilo a ani to nikdy nebola tá istá osoba. Priateľov veľa nemala. So mnou trávila najviac času. A nič v tomto zmysle mi nespomenula."

„A čo jej manžel?"

„Je mi to ľúto, pán Hager. Nič také neviem. Mali pekné a harmonické manželstvo. Občas sa zdalo byť až ideálne. To, či mal on nejaké problémy, mi nie je známe. Nerozprávali sme sa na túto tému. Príde mi dosť osobná."

„Nechám Vám tu moju vizitku. Ak si na niečo zaujímavé spomeniete, čokoľvek, tak zavolajte," povedal a zdvihol sa z kresla smerom k východu.