KRUH

5 Krok vzad

„Dáme si jednu fľašu Sauvignon Blanc a k tomu vás poprosím jahody," povedal Hager čašníkovi, keď už mali s Riou takmer celý čas večere za sebou.

„Tak, vravela si, že podľa teba ten kruh nemusí znamenať nič?"

Ria sa na neho znechutene pozrela : „Tomáš, sme na večeri. Odpusť mi to, ale nechcem to tu teraz riešiť. Čo keby sme sa venovali príjemnejšej téme. Napríklad čo bude s nami."

„Áno, prepáč, nechal som sa uniesť," povedal trošku zahanbene, „čo bude s nami? Ako to myslíš?" V kútiku duše dúfal, že len znovu nejakú jej vetu nepochopil. Nepáčila sa mu. Pripomínala mu typické fiflenky, ktoré nemali v hlave dokopy nič. Aby bol úprimný, celý ten večer s ňou rozmýšľal nad prípadom. Už dlho nebol do nijakého tak pohrúžený. A ešte občas nad Valentínou, či by ju predsa len nemal prizvať do vyšetrovania. Bola by úžasnou náhradou práve za Riu.

„Myslela som, že by sme mohli niekam zájsť aj nabudúce," povedala so širokým úsmevom, nahla sa ponad stôl a prstami mu prešla po golieri jeho košele.

„Nabudúce? Jasné, isteže, žiadny problém. Myslel som, že by nás mohlo ísť aj viac, aby sme sa pohli s prípadom."

„Tomáš, ale ja som to myslela trošku inak," povedala tónom, ktorý sa postupne stišoval.

„Nech sa páči, váš Sauvignon Blanc a jahody. Prajete si ešte niečo?"

Hager si vydýchol, keď prišiel čašník. Skúsi ho zahovoriť a Ria možno zabudne na jej otázku.

„Nie, ďakujeme. Vlastne, už by som aj zaplatil. Je dosť hodín. Do koľkej je tento podnik vlastne otvorený?"

„Do jedenástej, pane. A samozrejme, hneď prinesiem."

Fuck! Bolo len deväť. Dúfal, že budú zatvárať aspoň o pol desiatej.

S úsmevom sa obrátil k Rii. „Dúfam, že si si nechcela objednať ešte niečo, na čo som zabudol."

„Nie, mne už teraz nechýba nič. Už len niekto..." vzala si jednu jahodu a ponúkla ju Tomášovi.

„Nie, vďaka, ja nemám rád jahody."

„Akože nie, každý má rád jahody. Načo si ich potom vlastne objednával?"

„Pre teba."

„Ale no tak, daj si aspoň jednu."

„Ja... Vlastne mám na jahody alergiu."

„Hlúposť."

Rozmýšľal, že by si z nej mohol odhryznúť a následne predstierať alergickú reakciu. Museli by hneď odísť.

„Nie, ďakujem, Ria. Ako som už povedal, objednal som ich pre teba," povedal napokon.

„Ach, no dobre," bolo už vidno, že je rozrušená. Jej plán jej nevychádzal. Ale treba uznať, že vyzerala úžasne. Blond vlasy mala natočené a voľne padajúce na ramená, na ktorých už trhali zrak červené ramienka jej šiat, ktoré boli, na jeho vkus, až príliš krátke.

„Počuj Ria, už je veľa hodín. Asi by sme mali ísť."

„Ale objednal si víno a ešte sme ho nedopili."

Akonáhle to Ria dopovedala, chytil svoj pohár a vypil ho do dna. Hneď nato nalial do svojho pohára zvyšok fľaše a trošku ešte do jej.

„Vau, Tomáš. Kroť sa trochu. Nevedela som, že ty si takýto ostrý pijan. Ale to nevadí, po čase ti to odpustím," žmurkla na neho.

„No, vieš... Milujem suché biele vína."