7. Choroby a zrkadlá

91 8 0
                                    

Od pokusu zabiť sa som neustále trpel nejakým ochorením. Chrípky, nábehy na zápal pľúc, mononukleóza, hnisavé angíny, alergie... skrátka okrem gynekológie a patológie som bol u každého lekára. Aj keď sa predpokladá, že za to môže môj rýchly rast (40cm za dva roky, problémy s chrbticou a jazvy na chrbte), osobne si tým nie som istý. Tú výšku som vyrástol dva roky predtým a nechce sa mi veriť, že by trvalo tak dlho, kým by sa to prejavilo, aj keď čo ja viem? Nie som lekár...

Každopádne trvalo to takmer 6 rokov, kým to viac-menej ustalo. Strednú školu som dokončil v podstate len vďaka šťastiu a ochote profákov. Nehovoriac o neustálych ťažkých depresiách, deň čo deň.

Prečo si nemyslím, že je za to zodpovedný rast je, že po čítaní článkov o ľuďoch, ktorí prežili vlastnú smrť, mnohí opisovali náhle zhoršenie zdravotného stavu na pomerne dlhé obdobie. Náhoda? Možno...

No jedno „ochorenie" mi doslova zachránilo život, ale o tom až neskôr.

Po osemnástych narodeninách sa zmenila ešte jedna vec. Môj vzťah k zrkadlám. Nedokážem sa na seba dlho pozerať. Vidím svoj odraz, ale neustále mám pocit, ako keby som sa díval na niekoho iného, respektíve skrz oči niekoho iného. Inými slovami, že ten v odraze nie je ten, kto sa díva. Moje oči sa mi zdajú byť akosi prázdne, vzdialené, neprítomné. Je to ako dívať sa do očí živého stroja skrz jeho zrak. Jednoducho psycho...

Stretnutie so smrťou ✔Where stories live. Discover now