Stretnutie so smrťou ✔

8. Takmer šesť krát mŕtvy

Prvý krát som takmer zomrel v pätnástich, pokusom zabiť sa. Druhý krát ma takmer zabil bratranec, keď som sa díval von oknom a on sa hral s ťažkými drevenými žalúziami. Tretí krát to bolo, keď som šiel s kamoškou von a čosi mi hovorilo, aby sme neprechádzali cez koľajnice. Ona už chcela prejsť, ale stiahol som ju späť. Chvíľku nato sa cez vedľajšiu koľaj prerútil vlak. Štvrtý krát som takmer schytal črep zo zrkadla do hrdla. Šli sme s rodinou na výlet, a keď sa ujo vyhýbal na úzkej ceste proti idúcemu autu, nabral bočným zrkadlom na mojej strane stĺp a črep z neho tesne minul môj krk. Piaty krát ma takmer zabil pád z bicykla. Len tak-tak, že som si nezlomil väzy. A šiesty krát mi život zachránilo spomínané „ochorenie".

Presnejšie zlomená ruka. Stalo sa to deň pred leteckými dňami. Bol som s kamoškou, tou, ktorú som stiahol z koľajníc, v Avione. Práve sme sa chystali domov, keď sme uvideli, ako sa ku zastávke blíži autobus. Rozutekali sme sa, ona sa vyhýbala jednému autu a nechtiac mi podrazila nohy. Vzduchom som preletel asi dva metre a rebrami si prerazil lakeť na ľavej ruke.

Najprv som nevedel, čo sa stalo. Na chvíľku sa mi zahmlilo pred očami, a keď som sa konečne trochu pozviechal, zahlásil som: „Kurva, tie lietadlá ale nádherne letia!"

Práve nejaké stíhačky nacvičovali manévre a irónia osudu je, že nebyť tejto zlomeniny, možno práve jedna z nich by ma zabila. Deň nato sme chceli ísť na letecké dni na tribúnu. A nebyť tejto zlomeniny, bol by som medzi obeťami tragédie. V ten deň sa totiž jedno lietadlo zrútilo na tribúnu a zabilo všetkých, čo tam boli.

Ďalšia irónia je, že v ten predošlí deň sme boli na pohotovosti so zlomenými rukami traja. Všetci traja narodený v ten istý deň, zlomené ruky v tom istom mieste, všetci sme utekali za nejakým dopravným prostriedkom a každého podkopol nejaký jeho kamarát. Trochu veľa náhod na to, aby to bola náhoda, nie?

Čo však mala väčšina týchto udalosti spoločných okrem toho, že ma každá takmer stála život? To, že zvyčajne som vždy predtým mal buď ten zvláštny pocit, alebo „počul", ako keby ma čosi tesne predtým varovalo.