Grayson Wilder

6.

❝,,Myslím, že by sme mohli začať odznova," zašepkla mi do ucha Grayson a potom sa odtiahol. Žmurkol na Colina a ten si ma nahnevane pritiahol k sebe.

Vytrhla som sa mu, no zároveň si aj utrela opak ruky do nohavíc. Nie veľmi nenápadne.

Áno, bola som naozaj zvedavá, ako toto celé dopadne❞

Nahnevane som si oprela hlavu o lavicu a počítala minúty.

Ostáva ich ešte presne štyridsaťtri.

Po škole som nezostávala často. To Colin s Elliotom boli tí ktorí chodili neskoro na hodiny, hnevali učiteľky a bili sa na chodbách. Tentokrát si však Colin nedokázal udržať svoje chúťky na uzde a ako primitívna opica ma zatiahol za roh chodby. A presne preto som meškala na poslednú hodinu- matematiku. A presne preto tu teraz trčím a počítam minúty.

Už iba štyridsaťdva.

Okrem nás troch boli v triede ešte dvaja ľudia. Nízke dievča s divokými blond vlasmi, veľkými perami a šialenými očami. Cez vlasy malo bledo modrú šatku a v ruke namiesto pera ceruzku.

Potom tu bol chlapec, ktorému pri nohách ležala v obale gitara.

,,Prečo tu si?" opýtala som sa Graysona. Skepticky som sa zadívala na jeho čierne rifle s blatovými odtlačkami.

,,Utiekol mi pes," povedal bez toho, aby sa na mňa vôbec pozrel. Zmätene som sa poobzerala dookola, ale okrem nás tu nebol ani len učiteľ, a pes už vôbec.

,,Už tu nie je," zasmial sa. Až teraz som úplne pochopila, prečo je Graysonov smiech taký návykový. Je to ten typ zvuku, ktorý keď počujete, máte chuť sa smiať spolu s ním a je úplne jedno na čom.

,,Máš rada psov?" zvedavo sa na mňa -konečne- pozrel. Cítila som sa tým poctená.

A cítila som sa ponížene. Najradšej by som si za takéto myšlienky strelila facku.

,,Nevadia mi, ale ja som skôr mačací typ," poznamenala som a pohľadom zablúdila k jeho tričku. Až teraz som si všimla zachytených svetlých chplov, ktoré boli už na prvý pohľad zvieracie.

,,Nechcela by si nieke-" začal, no do cesty sa mu postavila vysoká postava. Nadvihla som obočie a snažila sa zistiť, čo tu Elliot robí.

,,Mohla by si na minútku, Sarah?"

,,Mám vôbec na výber?" otrávene som sa opýtala, no napriek tomu sa postavila. Elliot ma odviedol do kúta a zatarasil mi výhľad na ostatných.

,,Takže, o čom dostanem kázanie dnes? Po novom sa nemôžem už ani rozprávať so študentmi tejto školy?"

Nie. Nemám veľmi v láske Elliota. Niekedy ani pekný zovňajšok nezachráni nahovno vnútro.

,,Nie, pozri-" neisto si rukou zahrabol do vlasov. ,,Chcem ťa len varovať. Nikto z nás -ani len Grayson- nie je taký dobrý, ako sa zdá."

Spomenula som si na vetu, ktorú napísala Ella ako prvú.
Niekedy sa za seba hanbím.

,,Čo tým myslíš?"

,,Proste si len dávaj pozor, dobre?"

Možno Elliot nie je až taký zlý. Možno to naozaj myslí dobre.

,,Okej. Budem."

Alebo je to posratý klamár. Ešte som sa nerozhodla.

,,Zahrajme si Nikdy som.." 

Graysona som sa skoro zľakla. Až keď mi došiel význam jeho slov, potichu som sa zachichotala. 

,,Niečo vtipné?" opýtal sa ma Colin. ,,A navyše, je to úplne nudná a detská hra. Neviem ako vy ostatní, ale my so Sarah si ju určite nezahráme."

Nemala som v pláne hrať to. Naozaj. 

,,Neviem ako ty, ale ja si to teda určite zahrám," zamračila som sa na Colina. Pozrela som sa naspäť na Graysona a našpúlila pery. ,,Ale v jednom má pravdu. Bez alkoholu to nudná hra naozaj bude." 

,,A presne preto mám alkohol," namyslene sa usmial a rukou začal šmátrať v taške. 

Neverím. On prepašoval alkohol na doučovanie. 

Dievča vzadu uznane zapískalo. ,,Ty si teda číslo." 

Všetci sa na ňu spýtavo otočili, zrejme zabudli že vôbec existuje. 

,,A ty si..?" opýtal sa Elliot. Dievča sa naňho nesústredene pozrelo a medzi zuby si strčilo ceruzku. 

,,Emma."

Spoločne sme si vymenili pohľad, lebo Emma nás začala ignorovať.

,,A prečo tu si?" snažila som sa rozprúdiť rozhovor. Emma sa na mňa zmätene pozrela, akoby si až teraz spomenula že tu ešte stále sme.

,,Sprejovala som po škole. Cez deň. Zabudla som, že je to zakázané."

Svoj úsmev som zakryla rukou. To dievča sa mi páčilo, ale ostatní si toho všimnúť nemuseli.

,,Mám to!" víťazne sa ozval Grayson a konečne z tašky vytiahol fľašu Jacka Danielsa. Pozrel sa na ostatných a rozhodil rukami.

,,Tak na čo čakáme, nechceli sme ísť hrať?"