Grayson Wilder

14.

❝Spomenula som si na fotku u Elliota. Na tú, kde boli ešte všetci kamaráti, pred tým, než sa to pokazilo. Čo sa stalo❞

Nahnevane som si to razila školou. Náš rodinný deň sa zrušil, mám taký pocit. Popri mne zrazu začal niekto kráčať a tak som, stále nahnevaná, spomalila.

,,Kľud dievča, čo ťa stihlo nahnevať tak skoro ráno?" opýtala sa Emma. Mala na sebe tepláky a veľkú oversize mikinu špinavú od fľakov od farby. Možno však špinavá nebola a fľaky tam boli naschvál, ktovie pri Emminom štýle.

,,Rodičia. Grayson. Život."

,,Hmm, to je veľmi špecifické."

,,Neser ma ešte aj ty," vyštekla som po nej. Emma zdvihla ruky hore na obranu a ďalej so mnou kráčala na hodinu, tentoraz už bez slova.

,,Ty máš so mnou hodinu?" opýtala som sa jej. Prikývla. Zarazila som sa, lebo nikdy pred tým som si jej ani len nevšimla. Teraz mi to už prišlo takmer nemožné, lebo jej bledé blond vlasy akoby stále svietili a výstredný módny štýl na seba strhával pozornosť.

Keď sme vošli do triedy, nečakalo nás žiadne prekvapenie. Len starý profesor matematiky a kopa učebníc.

,,Tvoj bratranec je hovädo," posťažovala som si Elliotovi a sledovala jeho reakciu. Prikývol.

Mala som to zakázané. Haha. Čím viac ich otec neznášal, tým viac ma lákalo byť v ich prítomnosti. Akurát by som práve teraz nezvládla Graysonovu prítomnosť, a tak som si vybrala menej otravného Wildera.

,,Prečo tentokrát?" opýtal sa, zatiaľ čo prežúval obed.

,,Lebo naštval mojich rodičov. Čo mi pripomína, že mám u teba láskavosť." Elliot na chvíľu zamrzol, ale nakoniec predsa len pokračoval.

,,O čo ide?" opýtal sa obozretne.

,,Nuž," začala som a dávala si načas, aby som ho vyprovokovala. Kútikom oka som zahliadla Jonaha a Alaiu. Idú k nám, preto musím rýchlo konať. Nikto nesmie vedieť o tom, o čo sa snažím. Ani moji najlepší priatelia. Zvlášť nie oni.

,,Dnes po škole u teba," dostala som zo seba tesne pred tým, než si ku nám sadli moji kamaráti.

Nervózne som si hrýzla peru a zazvonila na dom. Spoza dverí sa ozval zvonček a hlasný štekot psa. Prekvapene som sa pozrela na dvere akoby som mala laserové videnie a mohla vidieť psa, ktorý šteká. Keď som tu bola naposledy, žiadneho som nevidela a domáce zvieratko nikto z nich ani nespomínal v rozhovore.

Dvere mi otvoril Grayson. Namyslene sa usmial a chytal sa povedať niečo veľmi hlúpe, a tak som ho čo najrýchlejšie prerušila.

,,Nie som tu kvôli tebe, ale tvojmu úžasnému bratrancovi." Hneď zavrel ústa a odstúpil od dverí. Zaškerila som sa, až kým mi pohľad nespadol na ono záhadné zviera. Veľká, štvornohá guča srsti sa mi začala otierať o nohu ako mačka. Našťastie však nezačal priasť, no vrtel chvostom a zároveň ma ním non stop búchal no nohy.

,,A kto je tento krásavec?" opýtala som sa, kým som ho škriabala za ušami. Spokojne privrel oči a prestal sa vrtieť.

,,Zack," zašomral Grayson, možno nahnevaný tým že psa som privítala krajšie ako jeho. Rýchlo som sa postavila pred Grayson a postrapatila mu husté blond kučery.

,,Ty si tiež krásavec. Dobrý chlapček, áno," pochválila som ho. Grayson na mňa vrhol zabijácky pohľad a tak som radšej utiekla na jediné miesto ktoré v tomto dome poznám. Elliotova izba.

Dvere boli pootvorené, a tak som vošla dnu. Elliot sedel na psoteli, v rukách mal papier s motivačným citátom a keď ma zbadal, trocha sa strhol.

,,Č-čo tu robíš?" prekvapene sa ma opýtal.

,,Dnes som sa pozvala," prevrátila som očami. ,,Som tu pre svoju láskavosť, pamätáš?" Elliot váhavo prikývol, narovnal sa a váhavo čakal.

,,Chcem vedieť, prečo sa naši rodičia prestali priateliť."

Elliot si vydýchol, ako keby sa mu uľavilo že som nechcela nič horšie. Neviem čo čakal za láskavosť, ale zrejme t nebolo toto.

,,Dobre. Len to nikomu nevrav, pretože by som to nemal vedieť ani ja," kútikom oka sa na mňa zahľadel a ja som prikývla.

,,Ešte keď sme my s Ellou boli malí, naši rodičia boli niečo ako najlepší priatelia. Možno aj preto sme ako kamaráti skončili my, druhá generácia, no všade sme spolu chodili trávili spolu aj nespočetne veľa času. Každý si bol blízky s každým, až na to že môj otec a tvoja matka spolu kedysi na strednej škole chodili a pre to sa naši otcovia občas hádali. Bolo to však staré téma a po čase sa na to zabudlo. Môj otec a tvoja mama však nie, zrejme k sebe prechovávali city ešte kopu rokov neskôr. Podvádzali svoje druhé polovičky," vyriekol zhnusene Elliot. Prekvapene som sa na neho pozrela.

,,To je hrozné," zašepkala som. Nikdy som si nevedela predstaviť svoju matku ako podvádza môjho otca.

,,A to ešte ani nie je koniec príbehu," smutne sa usmial Elliot.