Grayson Wilder

16.

❝,,Prečo si pred mojimi rodičmi hral, že sme spolu spali?" nečakane som zmenila tému a prekvapila tým aj samú seba.

,,Dobrá otázka," ušknul sa.

,,Sám nemám ani najmenšieho tušenia."❞

Chvíľku ticha narušilo nevhodné pípanie môjho mobilu. Takmer som zabudla, že vôbec nejaký mám. Už pár dní mi nikto nevolal a moje zvonenie mi prišlo úplne cudzie. Na obrazovke sa mi ukazovalo neznáme číslo a keď som to zodvihla, spoznala som Alain uplakaný hlas.

,,M-mohla by si prosím ťa z-a mnou prísť? Teraz? Som u Jonaha doma. Prosím."

Bez ďalšieho slova zavesila a ja som šokovane pozerala na prázdnu obrazovku. Čo sa stalo?

O pätnásť minút neskôr som stála pred domom Joanha. Stačilo mi zazvoniť raz a takmer sekundu na to už mi niekto otváral dvere. Ukázalo sa, že to je Jonahova mama- postaršia paní. no veľmi milá a energická. Jonah sa na ňu so svojimi ryšavými vlasmi veľmi nepodobá, no viem že spolu majú výborný vzťah. Tentokrát ma však neprivítala nadšene, dokonca sa ani len neusmiala len ukázala niekam za seba. Predpokladala som, že myslí Jonahovu izbu kde budú s Alaiou.

Mala som pravdu, lebo akonáhle som otvorila dvere, predo mnou na posteli sedela Alaia. Hlavu mala v dlaniach a nahlas plakala, pričom ju Jonah hladkal po chrbte. Nenápadne na mňa zazrel a pokynul mi rukou, aby som si prisadla.

Potichu som ju objala, načo sa rozplakala ešte viac. Bola som zvedavá, čo sa stalo. Akože fakt veľmi, no zároveň som sa bála opýtať sa a rozrušiť ju.

,,B-brian," zašepkala a rozplakala sa ešte viac.

Briana nepoznám. Viem že je to jej starší brat, viem, že chodí na inú školu, no nikdy som sa s ním ešte nestretla. Alaia o svojej rodine veľa nehovorí, a tak sa neviem rozhodnúť či mám byť na Briana nahnevaná že ju rozplakal, alebo sa mu niečo stalo. Neviem ani, čo z toho je horšie.

,,Zomrel," naznačil ústami Jonah, bez toho aby nahlas prehovoril. Šokovane som si priložila ruku na ústa a objala Alaiu tuhšie. Panebože.

,,Pôjdete so mnou prosím na pohreb?" opýtala sa pošepky. ,,P-potrebujem tam niekoho so mnou."

,,Samozrejme," súhlasili sme s Jonahom naraz. Nehlučne som však prehltla pri predstave, že mám ísť na pohreb. Naposledy som bola na tom Ellinom, a na to nerada spomínam.

Keď som sa však pozrela na Alaiu, došlo mi, že ona nás tam naozaj potrebuje. A že ja sa ako správna kamarátka musím vzchopiť.

Sedela som, tentokrát, v Ellinej izbe a na kolenách som mala znova položený jej denník. Prišiel mi strašne zaujímavý a nebezpečný a urážlivý zároveň. Viem že v ňom nenájdem prizanie ku samovražde, inak by ho polícia už dávno zabavila, no možno tam bude niečo čo pochopím len ja. Moju sestru poznám dosť dobre. Alebo skôr poznala. Otvorila som denník na druhej stránke a začala čítať.

Ešte než som si sem začala písať, tak som mala viacero frajerov. Erik. Lucas. Ben. Všetkých som ich mala rada, ale ani jedného z nich som nemilovala. Nikdy som to nikomu nepovedala, no milujem Elliota.

Tu som prestala čítať, Tu som pozerala na tú jednu vetu a nedokázala to pochopiť- Ella, milovať, Elliot. Tieto slová proste nešli dokopy. Elliot je predsa mĺkvy, utiahnutý chalan, ktorý sa nikdy neusmieva. Strachopud. Lenže..lenže bol kedysi iný. Každý to tvrdí, tak čo som ja aby som to spochybňovala? Pokračovala som v čítaní.

Plánujem mu to povedať. Je to dobrý nápad?

Och, doriti. Čo keď ju v tú noc odmietol? Čo mohla Ella spraviť?

Urýchlene som sa pozrela na dátum. Toto písala mesiac pred tým, než zomrela. Lenže to neznamená že mu to povedala presne v ten deň čo to napísala. Začala som listovať stránkami denníka a čítala si krátke popisky. Bla bla matematická súťaž. Rodičia. Škola. Kamaráti. Všetky súkromné informácie o jej živote boli tu, no nič o Elliotovi. Až kým..áno!

Elliot ma pobozkal. Dnes. Sám od seba.

!!!

Asi zomriem od šťastia. Dá sa to? Určite áno, lebo mám pocit že srdce mi ide vyskočiť z hrude a hlava sa mi motá ako po poriadnom kolotoči. Chodíme spolu. Chodíme. Spolu. My dvaja. Nikto o tom nevie, okrem Graysona. Neviem či chcem aby to niekto vedel. Takto je to oveľa zaujímavejšie.

Asi som zaľúbená.