Forced to be yours - pokračovanie

1.

Harry chodil za Louisom do nemocnice každý jeden deň. Ráno vstával veľmi skoro aby bol pri svojej láske čo najskôr. Od ich spoločného bytu to mal pešo len dvadsať minút, takže si vždy prevetral hlavu a trošku usporiadal myšlienky. A navyše, keď išiel pešo, nemusel budiť Jamesa aby ho odviezol. Amanda vstávala o niečo skôr než Harry a tak mu každé ráno prichystala výdatné raňajky a zbalila mu jedlo aj na deň. Zo začiatku Harry protestoval, nemal ani najmenšiu chuť do jedla, ale presvedčivosť nízkej kuchárky nič neporazí. Bála sa o Harryho, vyzeral veľmi nešťastne a zlomene. Tak isto sa staršia žena obávala aj o svojho šéfa. Louis bol na tom dosť zle, aj keď sa mu už trochu polepšilo, stále jeho zdravotný stav nebol práve najlepší. A navyše bol ešte stále v kóme, aj s týždňom ktorý bol mimo aj mladší, bol teraz Louis v kóme už štyri týždne. Tak isto už ubehli štyri týždne od ich autonehody cestou z ich prvej menšej dovolenky. Harry každý deň sedel pri posteli svojho priateľa a rozprával sa s ním. Držal mu jeho veľkú chladnú ruku a hovoril mu ako moc ho ľúbi, ako moc mu chýba a nech sa preberie. Takisto mu rozprával všelijaké príhody a zážitky čo sa mu diali v minulosti. Spomínal aj na niekoľko šťastných okamihov ktoré spolu prežili. Niekoľko nocí pri Louisovi aj prespal. Na tvrdej nepohodlnej stoličke to nebolo o nič lepšie než sa tlačiť na kúsku voľného priestoru na Louisovej nemocničnej posteli, no aj tak sa Harry cítil najlepšie keď bol brunetovi na blízku. Harry začínal byť zúfalý. Tak moc túžil, aby sa Louis prebral, že nemyslel na nič iné. Nedokázal myslieť na hocičo iné. 

Anne, Harryho mama, chcela na začiatku svojho syna doma, ale Amanda sľúbila, že sa o mladého Harryho postará, čo vlastne robila odo dňa keď sa kučeravec nasťahoval. Harrymu to tiež vyhovovalo, z domu svojich rodičov by musel chodiť autobusom, takto sa prešiel len kúsok. 

Niall aj Zayn si o svojho kamaráta s ktorým sa znovu zblížili robili veľké starosti. Aj keď sa pred ním správali silno aby mu boli oporou, vnútri sa o Harryho veľmi báli, a aj o Louisa. Harrymu na ňom záležalo, tak si ho obľúbili aj oni dvaja. Harry svojim kamarátom o svojom priateľovi veľa rozprával, oni so záujmom počúvali a boli radi, že je kučeravec konečne šťastný. 

Tak ako každé ráno, už o siedmej Harry kráčal skratkou cez parkovisko k nemocnici. Sestričky ho už poznali a už dávno mu dovolili chodiť za Louisom aj mimo návštevných hodín. Prešiel po schodoch na štvrté poschodie, dlhou chodbou okolo kaktusu v krémovom kvetináči až zastavil pri tmavých dverách za ktorými ležal jeho milovaný Lou. Rovno vošiel a ako vždy sa usadil na stoličke vedľa postele. ,,Ahoj, zlato" pozdravil sa ako každý deň. Mal pocit, že ho Louis počul, a tak mu to nepripadalo divné. Dokonca aj doktor povedal, že rozprávanie mu pomáha, vraj tým dopomôžu k prebudeniu a zabránia strate pamäti. A to všetko len tým, že niekto bude s Louisom komunikovať najviac ako bude možné. 

,,Dnes Amanda spravila na raňajky výborné toasty. Vážne boli dobré, ako všetko čo ona uvarí." zasmial sa a stisol mu ruku. ,,Viem, že ti to opakujem každý deň, ale dnes vyzeráš vážne dobre, si krásny" odhrnul mu vlasy z tváre. ,,Ako princ z rozprávky" pohladil ho po líci. ,,Prázdniny už za tri týždne končia, dúfam, že ma do školy v prvý deň odvezieš ty" usmial sa ale v očiach cítil slzy. ,,Prosím" povedal zlomene a nechal slzy volne padať. Za tú dlhú dobu si už zvykol, už sa nehanbil za plač. Plakal už toľko krát, že mu to bolo jedno. ,,Rozmýšľal som, čo keby sme mali svadbu na pláži. Bolo by to síce trochu otrepané, ale celkom pekné." povedal po chvíli ticha. ,,Alebo v Holmes Chapel poznám jeden malý pekný kostolík. Je na kopci a pôsobí krásne. To miesto je kúzelné. Keď si tam, cítiš pokoj a máš pocit, akoby si bol v obraze. Vážne vyzerá ako maľba, taký krásny je." usmial sa a opäť svojmu priateľovi stisol ruku. ,,A všetko zladíme do tmavo modrej, taká modrá s nádychom sivej. Nádherná modrá. Presne ako tvoje oči." venoval bozk na hánky Louisovej ruky. ,,A prečo nie do zelenej, tvoje oči sú krajšie" započul chrapľavý tichý hlas. Ihneď spozornel a keď videl žmurkajúce oči jeho životnej a jedinej lásky, celý sa rozžiaril a začal plakať ešte viac. ,,Louis" zvýskol a hodil sa mu okolo krku. Samozrejme tak, aby Louisovi neublížil. ,,Konečne si hore, konečne si pri mne, ani nevieš ako ťa milujem a aký som teraz šťastný" hovoril rýchlo Harry do ramena staršieho. ,,Hazza aj ja ťa milujem ale ako to myslíš?" spýtal sa zmätene. ,,Na napi sa" podal Louisovi pohár so slamkou, ,,to ti poviem potom, teraz musím ísť zavolať doktora." Už sa chcel rozbehnúť ku dverám, ale Louis ho z celej sily ktorá mu ostala zastavil a zvalil k sebe na posteľ. Po dlhej dobe obaja ucítili pery toho druhého na tých svojich. V oboch vybuchol ohňostroj všemožných pocitov. Vo vnútri sa nimi rozlieval hlavne pocit obrovskej radosti a šťastia. Konečne boli spolu. 

Po dlhých vyšetreniach a nekončiacich otázkach doktora, bol Louis konečne slobodný. Harry si k nemu sadol na posteľ a pritúlil sa k jeho hrudi celý šťastný, že je Louis v poriadku. ,,Ako si to vtedy myslel?" spýtal sa starší a hladil svojho priateľa po chrbte. ,,Čo presne myslíš?" spýtal sa zeleno-oký. 

,,Ako si to myslel, že konečne som hore pri tebe? Ako dlho som bol mimo?" 

,,Ja-vieš....celkom dlho."

,,A-ako dlho?"
.
.
.
,,Harry no tak."

,,Od tej nehody ubehli už štyri týždne" zašepkal Harry smutne. 

Louis zalapal po dychu, to bol v kóme takú dobu? ,,Prvý týždeň som bol v kóme aj ja, druhý som musel ostať ležať v nemocnici. Každý deň som bol pri tebe a sestričky boli z toho riadne na nervy. Ani si nevieš predstaviť tie výrazy keď ma nemohli nájsť v mojej izbe. Neskôr za mnou kvôli vyšetreniam automaticky chodili sem." jemne sa usmial. ,,Potom ma pustili domov kde sa o mňa starala Amanda. A tak už dva týždne chodím sem a rozprávam sa s tebou ako blázon." zasmial sa pri poslednej vete. Louisovi to bolo ľúto, nechcel aby bol jeho maličký Hazza nešťastný. ,,Prepáč mi to srdiečko. Musel si sa cítiť hrozne sám, nikdy ťa neopustím Harry, áno? Vždy tu budem pre teba, ľúbim ťa." povedal a snažil sa zahnať slzy. ,,Aj ja Lou, aj ja. Hrozne moc ťa ľúbim." Po týchto slovách sa Louis sklonil a venoval Harrymu ďalší sladký precítený bozk. 

___________________________

Ahojte, som rada že pokračujete v čítaní mojej knihy aj po problémoch s mojím starým účtom kde som tento príbeh začala písať. Moc si toho vážim a som vám veľmi vďačná❤️ Ak ste ešte nečítali prvé kapitoly tejto poviedky, nájdete ich na účte @vanesik2828