Forced to be yours - pokračovanie

8.

Keď Harry do Louisovej kancelárie už dlhšie neprichádzal, modro-oký brunet začínal mať obavy. Čo ak sa mu predsa len niečo stalo? Možno sa len zdržal.. Každú chvíľu kontroloval nástenné hodiny aj telefón. Bohužiaľ žiadna nová správa ani zmeškaný hovor. Keď ubehlo tridsať minút, prestal si namýšľať, že sa kučeravec len niekde zdržal. Od pekárne to bolo do budovy firmy maximálne sedem minút, keď počítal maximálne zdržanie približne päť minút v pekárni, cesta mu musela trvať približne dvanásť minút, nanajvýš pätnásť. Lenže už to bola pol hodina a jeho usmievavý priateľ stále nikde nebol. Na správy neodpovedal a hovory tiež nedvíhal. Rozhodol sa ísť ku pekárni, pozrieť sa, či sa tam Harry niekde vážne len nezdržal. Obliekol si svoje čierne uhladené sako a vybral sa z kancelárie a vlastne z celej budovy vonku. Kašlal na všetky povinnosti, teraz musel nájsť Harryho.

Kráčal chodníkom, ktorým do kancelárie Harry už niekoľko krát od školy išiel, no Harry nikde. Louis sa obzeral okolo seba s nádejou, že niekde zazrie kučeravé vlasy a široký úsmev svojho priateľa, no všade boli len neznáme tváre. Keď došiel až ku pekárni, a Harry stále nikde, dokonca ani nezdvíhal telefón, prepadla ho panika. Vošiel do pekárne kde bola len nejaká pani s kočíkom s bábätkom. No Harry nikde. Prešiel k staršej žene za pultom, a keďže Louisa už od Harryho poznala, s úsmevom ho privítala. Louis vedel, že tu Harry brigádoval a poznajú ho tu, preto na toto miesto kučeravý chlapec rád chodieval.

,,Ahoj, čo si dáš? Kde máš Harryho?" spýtala sa s úsmevom majiteľka pekárne a zároveň žena, ktorá piekla všetky dobroty. ,,O-on tu nebol?" spýtal sa hneď a od strachu až zabudol na pozdrav. ,,Dnes? Nie, prečo?" odpovedala s malými obavami pani spoza pultu. ,,Po škole mal ísť ku mne do kancelárie a cestou sa staviť tu, pred pol hodinou som s ním volal a vtedy bol tu niekde v okolí, doteraz však neprišiel a neviem kde je." vysvetlil a nešťastne si zložil hlavu do dlaní. ,,Možno sa len niekde ešte zdržal" snažila sa ho utešiť, ale Louis začínal byť zúfalý. ,,Nedvíha mi telefón, vždy mi dá vedieť kde je pretože vie, ako sa o neho bojím. Čo ak sa mu vážne niečo stalo?" spýtal sa zúfalo a staršia pani ho pohladila po líci. ,,Neboj sa, určite sa nájde a bude v poriadku. Možno ho len zaujala nejaká knižka vo výklade a teraz sa začítal, vieš že máva hlavu v oblakoch." Louis len prikývol a s rozlúčením vyšiel vonku.

Hneď ako vošiel na ulicu, skúsil Harrymu opäť zavolať, odpoveď však bola rovnaká ako predošlých niekoľko telefonátov, nezdvihol to. Zanadával a hneď na to zavolal Liamovi, cítil, že sa Harrymu niečo stalo a vážne sa o neho bál.

Liam - Áno, Loui?

Louis - Harry zmizol

Liam - Čože?

Louis - Proste zmizol, isto sa mu niečo stalo

Liam - Upokoj sa, nájdeme ho, povedz čo sa presne stalo?

Louis - Po škole mal ísť ku mne do kancelárie, cestu pozná, už niekoľko krát tak išiel. Pred pol hodinou mi volal, že je pri pekárni a že sa zastaví pre nejaké pečivo, Li on v tej pekárni nebol a isto by mi neklamal, proste sa mu muselo niečo stať. Hrozne moc sa o neho bojím.

Liam - Nájdeme ho, neboj

Louis - Dobre, idem do kancelárie, možno tam už bude

Liam - Dobre, pokúsim sa niečo zistiť, potom mi zavolaj

Louis - Fajn, ponáhľaj sa

S týmito slovami Louis zložil a rozbehol sa naspäť. Harryho opäť nikde nestretol a na telefón stále neodpovedal. Keď kučeravca v kancelárií nenašiel, chcel volať svojmu kamarátovi, no v tom sa otvorili dvere a v nich stál Liam. ,,Lou, možno viem kto v tom má prsty" vyslovil a rozýchaval, totižto celú cestu bežal, vlastne ani nevedel, ako sa sem za tak krátku dobu dostal. ,,Čo si zistil?" spýtal sa naliehavo brunet svojho kamaráta. ,,Starý Gibson, obchodoval s tvojím otcom a vznikli z toho nejaké spory. Samozrejme, keďže si väčšinu obchodov prebral ty, to ide riešiť s tebou, ale nečakal som, že hneď tou zlou cestou. Najal si štyroch chlapov z odboru aby ho uniesli, vedel, že zistíš že Harryho má a pôjdeš ho zachrániť, dávaj si pozor, nevedno čo od teba bude chcieť." upozornil staršieho Liam. ,,Gibson? Hajzel otec, taký istý syn.." odfrkol si znechutene a zvalil sa do svojho kresla. ,,Hm?" nechápal Liam. ,,Cez leto som mal menšie problémy s Danielom" priznal Louis.

,,Daniel? Myslíš mladého Gibsona?"

,,Uhm" prikývol Louis.

,,Čo sa stalo?"

,,Dajme tomu že sa až príliš plietol medzi mňa a Harryho."

,,Ešte stále nedokáže pochopiť, že o neho nikdy ani nezakopneš? Zúfalec."

,,Od strednej mu to ešte stále zjavne nedocvaklo. Ale po mojom vysvetlení na konci prázdnin by to už chápať mohol."

,,Radšej sa ani nebudem pýtať."

Louis prikývol a už sa mu v hlave tvoril plán, ako dostane svojho priateľa späť. Dúfal, že mu neublížia a všetko prebehne bez problémov. Tak moc sa o kučeravca bál. Vedel si predstaviť, čo sa dialo s jeho otcom. Okrem legálnych obchodov a firiem často obchodovali aj so zbraňami a pár krát aj s drogami, to sa ale Louisovi nepáčilo, teda tie drogy. Vedel, koľko nepriateľov ich rodina môže mať, a preto sa bál naviazať citový vzťah s kučeravým chlapcom s pohľadom anjela. No keď videl, ako sa chlapec trápil, musel mu pomôcť a to sa mu našťastie podarilo. Stačilo mu len trocha lásky, nejakým spôsobom to Louis aj očakával. Ale teraz sa to všetko pokazilo, všetko išlo do sračiek, ako si Louis stále opakoval v hlave. Stalo sa presne to, čoho sa modro-oký najviac obával. V prvom rade nechcel, aby sa chlapcovi niečo stalo, hlavne keď vedel, že to je kvôli brunetovej rodine. Dával si to za vinu. Tak moc nechcel, aby mu ublížili, dúfal že bude v poriadku, no jeho obavy mu začínali prerastať cez hlavu a on sa začal báť ešte viac. No samozrejme tiež chcel, aby Harry nevedel o špinavých obchodoch jeho rodiny.

,,Louis?!" prebudil modro-okého bruneta tvrdý hlas jeho najlepšieho kamaráta. Ako odpoveď sa len nechápavo pozrel Liamovým smerom a čakal, čo jeho hnedo-oký kamarát povie. ,,Vie Harry o tých zbraniach? A všetky tie obchody tvojho otca? A inak prečo si taký nesústredený?" povedal Liam a premeriaval si bruneta. ,,Prepáč, práve som o tom rozmýšľal, Harry o ničom nevie. Myslel som si, že ho tým ochránim, a stále si myslím, že čím menej vie, tým lepšie pre neho. Ale aj tak sa to celé dosralo Liam. Čo budem teraz robiť?" posledné vety povedal až zúfalým hlasom a presunul sa na svoju kancelársku stoličku.

,,Upokoj sa Loui, nájdeme ho. Máš pravdu, keď o ničom nevie, je to pre neho bezpečnejšie. Ale z druhej strany by bolo lepšie, keby mu o tom povieš ty. Keď sa to dozvie od nich, neviem či bude práve nadšený, že si mu to tajil."

,,Vážne, bože Liam čo ak mi neodpustí."

,,Nedokážete bez seba fungovať, raz by ti odpustil, neboj sa."

,,Týmto mi moc nepomáhaš" zúfalo si prešiel rukami cez vlasy a privrel oči.

,,Dobre, dobre, prepáč. Aj tak to od Gibsona nebolo fér. Problémy nemá riešiť s tvojimi blízkymi ale s tebou, poprípade keďže má problém s tvojím otcom, tak s ním. Ale týmto vážne zašiel ďaleko."

,,To si kurva píš. Je to nebezpečný chlap, čo ak Harrymu niečo spraví. Liam, to by som nezvládol. Musíme rýchlo konať... Zavolaj nejakých spoľahlivých chlapov a vymyslíme plán a čo najskôr pôjdeme Harryho zachrániť.... No hýb sa, Liam nestoj tu tak a makaj." Liam sa po jeho naliehavých posledných slovách akoby prebral a hneď otváral svoj telefón a volal pár chlapom s ktorými chodievali na akcie. Medzitým sa Louisovi v hlave už začínal vykresľovať plán, nič na svete nechcel teraz viac, len aby bol jeho chlapec v poriadku a doma pri ňom v bezpečí.

---------------
Bože ja sa vždy tak hanbím vám tu takto niečo písať 😅, hrozné so mnou.. Viem, že je táto kapitola o ničom a nie som s ňou úplne spokojná, ale už som dlhšie nič nevydala keďže som mala pár ťažších dní. No dlhšie, na môj zvyk vydávať každý deň, nanajvýš každý druhý aby ste nemuseli moc čakať. Ďalšiu kapitolu sa pokúsim vydať čo najskôr ❤️