Forced to be yours - pokračovanie

13.

Ráno Louis vstal celý napätý, Amandu s Jamesom poslal domov a tak sa s Liamom a ostatnými mužmi mohli stretnúť v jeho byte bez obáv, že by ich jeden z dvojice počul. Vyšší brunet s hnedými očami, Liam, prišiel o niečo skôr než ostatný, a tak so svojim kamarátom preberali rôzne maličkosti. Zvažovali rôzne riešenia ich situácie a cesty, ako sa pohnúť ďalej. Vymýšľali rôzne varianty, čo všetko sa môže prihodiť. Premýšľali dokonca aj nad takou situáciou, že by sa na nich Daniel vykašľal a oni by boli stále na jednom mieste. Louis potreboval vidieť nejaké výsledky, potreboval vidieť, že jeho všetka snaha má cenu. Ale hlavne už chcel mať svojho kučeravého princa pri sebe v pevnom objatí počas ktorého by si šepkali jemné slová lásky a vymieňali si detské letmé bozky. Z jeho myšlienok modrookého prebrala vrava chlapov, poobzeral sa a zistil že niektorí členovia záchranného týmu už boli usadení v jeho obývačke a debatovali o rozličných témach. Nedokázal rozoznať, čo jemu dobre známi ľudia rozprávali, všetky hlasy sa mu tak nejak miesili do jedného a chudák Louis nebol práve v stave, aby dokázal vnímať natoľko, že by rozoznával vety v spleti milióna slov. 

,,Louis? Louiiii? No tak odpovedaj!" hneval sa naoko Liam, keď jeho hnedovlasý kamarát sedel ako socha a neodpovedal ani na jednu jeho otázku ktorých mu položil vážne veľké množstvo. ,,Č-čo?" zakoktal sa Louis a snažil sa potlačiť ten smutný obrázok utrápeného Harryho, ktorý sa mu zjavil pred očami. ,,Len som sa niečo pýtal, a aj tak, už by sme im mali povedať o možnom spojenectve s pánom zamilovaným bohužiaľ extrémne namysleným Danielom." zasmial sa nervózne a prezrel si chlapov v miestnosti. Všetci vedeli narábať so zbraňami, ovládali techniky boja a boli dostatočne zruční, aby vymysleli plán na vylúpenie banky. ,,Máš pravdu, a navyše to skráti čakanie na to, s čím príde tá obria žirafa. Už len dúfam, že Daniel skutočne niečo zistil, a teraz len nestrácame čas." 

Medzitým, kúsok za Londýnom sedel Harry na nepohodlnej posteli a čakal kým mu príde obed, a s ním možná vstupenka domov. Bol odhodlaný ešte dnes vidieť svojho snúbenca. Raňajky zjedol celkom rýchlo, nevedel koľko mal času a potreboval sa posilniť. Už v hlave zvažoval rôzne situácie ktoré nastanú, všelijaké uhly z ktorých bude mať možnosť úniku, počítal s rôznymi faktormi, ktoré jeho plán môžu ovplyvniť. Takto presedel prekvapivo až niekoľko hodín. Všetko mal do bodky premyslené aj vďaka jeho pozornosti a všímavosti. Presne vedel kedy mu nosia jedlo, vedel, že Michael nezamyká dvere pretože sa mu ich potom nechce znovu otvárať keď opúšťa Harryho izbu. Dobre vedel, že každý druhý deň Mike zájde do kúpeľne kde mu vyloží hygienické potreby. Počítal s tým, že dnes znovu pôjde až do kúpeľne a jemu nechá voľný priestor s odomknutými dverami. Michael nemal ani tušenia, že toto všetko Harry dokázal odsledovať aj z takej krátkej doby, čo sa tu nachádzal. Jeho smaragdové očká boli vážne všímavé a neušiel im ani najmenší detail. 

Zrazu začul cvaknutie niekoľkých zámkov a tak otočil hlavu na červenovlasého chlapca ktorého videl pravidelne trikrát do dňa už pár dní. Vzájomne sa pozdravili a Harry odvrátil hlavu a ľahol si na malý vankúš. Michael vyložil z tašky tentokrát dve veľké bagety spolu s ochutenou sladkou vodou a ako Harry predpokladal, vybral sa smerom do kúpeľne. Michael si vážne myslel, že Harry nemá ani tušenia o tom, že dvere sú počas jeho návštev otvorené, že má tak jednoduchú možnosť úteku, aj keď by sa vo veľkom sídle asi stratil a za pokus o útek by ho nejaké Gibsnove gorily zbili. Dokonca kučeravému chlapcovi aj veril, že sa nikam ani nepohne. Už niekoľko dní ho poznal a nevyzeral, že by mal v pláne robiť problémy. Vždy zostal vo vnútri miestnosti a nikam neutekal. Dokonca ho poslúchol aj v jeho rade, Mike nemal rád, keď sa niekomu ubližovalo a ten zelenooký vyzeral až moc nevinne. Bol veľmi rád, že si jeho radu o nerobení problémov vzal k srdcu. Zatiaľ čo odkladal toaletný papier vedľa záchodu ponorený v myšlienkach, Harry potichučky vstal z postele hneď ako červenovlások zmizol v kúpeľni a nenápadne prešiel ku dverám. Vedel, že ho Mike nemôže vidieť, no náhodou by mohol spozorovať nejaký pohyb a ísť sa na Harryho pozrieť a tým by bol celý plán v koncoch. 

Harry bol tichý a rýchli až si pripadal ako ninja. Potiahol za kľučku a dvere sa otvorili. Oni sa vážne otvorili, zakričal v hlave a cez malú medzeru prešiel na chodbu. Zatvoril za sebou a opatrne išiel preč. Neveril, že sa mu to podarilo tak ľahko, bolo to až príliš ľahké aby to bolo reálne. No adrenalín v jeho krvi ho presviedčal o reálnosti situácie a tak stále potichu ale rýchlo kráčal dlhou chodbou. Všade sa otáčal a skúmal okolie, či je určitý úsek bezpečný. Tak nejak úplne nedomyslel, ako sa dostane von z budovy. 

Keď o asi minútu Michael vyšiel z menšej kúpeľne, skoro dostal infarkt. Nikde v malej izbietke Harryho nebolo. A mohol za to on, on kašlal na zamykanie dverí. Rýchlo otvoril dvere a poobzeral sa po chodbe. Z tohto bude taký prúser...kurva, hovoril si v hlave. 

Harry započul krik ktorý znamenal rozruch. Počul výkriky jeho mena a tak si domyslel, že už asi vedia že zmizol. Lenže kučeravec sa ešte stále nachádzal stratený vo veľkom sídle a nevedel, ako sa dostať von. Spanikáril a rozbehol sa pozdĺž dlhej chodby, lenže po pár sekundách narazil do niečiej pevnej mužnej hrude. Hlavou mu preblesli myšlienky, že už ho chytili a teraz ho potrestajú pretože skúsil ujsť. Lenže keď dvihol pohľad, nevidel nahnevané oči jednej z goríl, videl mierne prekvapený pohľad ktorý patril človeku, ktorého už pred niekoľkými mesiacmi mal možnosť poznať. Stál pred ním mierne vykoľajený Daniel Gibson ktorému sa po pár sekundách na tvári usadil jemný úsmev akoby mu napadla najgenialnejšia myšlienka vôbec. 

———————————————
Po dlhšej dobe ďalšia kapitola jej😄 už to plánujem nenaťahovať a pomaly to ukončiť. Ako mi jedna moja kamarátka povedala, naťahuješ to ako sopeľ 😂 Ďalšia kapitola už bude šťastnejšia a vážne za pár kapitol bude koniec. Všetko už mám premyslené a som zvedavá ako sa vám to bude páčiť😅

Aaa k tomu môjmu nepravidelnému vydávaniu. Akože je tu viac dôvodov.. Samozrejme nič nestíham, nemám náladu, depresie, začala škola a tak.. a samozrejme som lenivé prasa 🐷 Aleee ešte jedna vec a to, že dávam dokopy nejaké nápady na jednodielovky ktoré by som chcela spraviť niekedy v budúcnosti. Už mám premyslených a rozpísaných okolo 25 nápadov a začínam to predbežne nejako písať aj keď viem že to budem ešte tak stokrát prepisovať 🤦🏻‍♀️😂 Mali by ste záujem o niečo také? Chápete také tie oneshoty kde by bola každá kapitola iný príbeh