Forced to be yours - pokračovanie

16.

Ďalšie dni prebiehali celkom kľudne. Dokazovali si lásku každým pohybom ktorý urobili, každý pohľad hovoril tisícky slov a každý dotyk bol jemnejší ako pierko. Dni ubúdali a blížili sa Harryho narodeniny. Bolo to celkom chaotické obdobie. Louisova aj Harryho mama už začínali vymýšľať návrhy všelijakých detailov ohľadom svadby, Louis s Harrym doma museli vyberať z návrhov ich matiek, poprípade vymýšľať úplne iné možnosti. Niall spravil už asi päť rôznych návrhov jedálneho lístka a Gemma už mala obehané všetky obchody s oblekmi. Chcela, aby obaja vyzerali očarujúcejšie než zvyčajne. Museli doslova žiariť. Dokonca navrhla, že by si Harry obliekol šaty, to kučeravý samozrejme hneď zamietol, akosi sa na to moc necítil, no Louis s Gemmou musel súhlasiť. Hlavne keď povedala, že by bol rozkošný, priam až na zjedenie.

Do toho mal Louis veľa práce a často musel chodiť do kancelárie. Harry mal zase školu a vďaka nedostatku spánku kvôli vyberaniu výzdoby a podobných vecí to bolo pre neho veľmi náročné, preto požiadal Zayna, aby ho skúsil niečo doučiť. Zayn bol veľmi múdry a stačilo mu málo, aby aj širšie učivo jeho kamaráta pochopil. Preto každý druhý deň Zayna James doviezol do Harryho a Louisovho bytu, aby kučeravcovi mohol vysvetliť ďalšie učivo. Skrátka a jasne, bolo to veľmi časovo a energicky náročné. 

,,Zlato chceš na stôl ako výzdobu tie ruže alebo tulipány?" spýtal sa Harry svojho snúbenca, keď sa prehraboval papiermi s návrhmi na dekorácie a výzdobu, ktoré mu Jay, Louisova mama, doniesla na schválenie a výber z nápadov. ,,A ešte stále sme sa nerozhodli či chceme všetko zladiť do červenej, alebo do nejakej inej farby.." pokračoval zelenooký a svoj pohľad otočil na Louisa. ,,Hazza.. nemôžeme si s tým dať na dnes pokoj?" povedal s povzdychom. Tešil sa na ich veľký deň, ale bolo toho veľa, až príliš. ,,Nie, Lou. Čím skôr budeme mať všetko vyriešené, tým skôr budeme mať pokoj a ostane nám sa už len na ten deň tešiť." odpovedal milým hlasom mladší a sadol si bližšie k svojmu snúbencovi. ,,Tak teda, čo sa ti páči viac?" ukázal Louisovi nejaké papiere. Louis si povzdychol a spoznal na papieri písmo svojej matky, návrhy si prečítal a po niekoľkých sekundách mu napadla skvelá myšlienka. ,,Ktorý nápad sa páči najviac tebe, srdiečko?" spýtal sa jemne. ,,Neviem, všetky sú fajn ale nie som si úplne istý" odpovedal kučeravec a zapozeral sa do papiera, ktoré mu však Louis zobral z rúk a položil na stôl. ,,Skúsime to inak, fajn?" spýtal sa s pohľadom v zelených očiach a chytil Harryho drobnú rúčku. ,,Zatvor oči, predstav si že si na svojej vysnívanej svadbe. Stojím pred oltárom a ty pomaly kráčaš ku mne, obaja sa cez slzy usmievame, je to nádherná chvíľa, akej farby máme obleky?" spýtal sa Louis. ,,Čierne s čisto bielou košeľou, vcelku obyčajné, ale elegantné. Vyzeráš nádherne Lou." usmial sa Harry a stále mal zatvorené oči. 

Louis si Harryho slová rýchlo zapísal a pokračoval : ,,Dobre, po obrade ideme oslavovať do nádherne vyzdobenej sály, aká farba prevláda?" 

,,Všetko je typicky biele, no doplnky sú modré. Na stoličkách sú modré stuhy s mašľami, na stoloch je jemná modrá látka kde sú krémové kvetináče s nejakými kvetmi zladenými aj s nejakými doplnkami domodra. Pri tanečnom parkete svieti modré svetlo a všetko pôsobí, akoby to bol sen. Je to veľmi pekná modrá, ako tvoje oči." 

Louis sa usmial a zarovno s Harryho rozprávaním všetky slová zapisoval. ,,Je tam niekde na stole nejaká svadobná torta?" 

,,Áno, na stole pokrytom bielym obrusom je obrovská snehobiela torta s viacerými poschodiami. Vyzdobená je veľmi jednoducho čo pôsobí elegantne."

,,Hmm, dobre zlato, prišiel čas na jedlo, čo nám servírujú?"

,,Niallovú obľúbenú polievku," zachichoce sa Harry, ,,neskôr donesú jedlo, ktoré som ťa naučil variť."

,,Kuracie prsia plnené mozzarelou, obalené v šunke prosciutto so zemiakovou kašou?"

,,Áno presne to" zachichotal sa Harry.

,,A neskôr, keď všetci znovu vyhladnú, čo je na večeru?" 

,,Švédske stoly, položky s radosťou vybral Niall, všetci si našli niečo čo im chutí, pretože Niall vybral vážne široký obsah jedla."  

,,No vidíš aký si šikovný" pochválil Louis svojho mladšieho priateľa a široko sa na neho usmial. Harry prekvapene otvoril svoje zelené očká a nechápavo sa pozrel na papier v Louisových rukách. ,,Vďaka tebe budeme mať dokonalú svadbu a budeš skutočne šťastný, a keď budeš šťastný ty, budem aj ja" povedal Louis s úsmevom a venoval Harrymu sladký bozk na pery. ,,A čo naše mamy? Vymýšľali toľko možných variant a možností všetkých detailov ohľadom svadby, nebudú sklamané že sme si vymysleli niečo úplne iné?" Louis obmotal ruky okolo Harryho pásu a zvalil sa na gauč, tým so sebou na seba stiahol aj už iba o trošku nižšie telo svojho priateľa a schuti sa zasmial. ,,Harry, zlatíčko, je to náš deň. Postarám sa, aby to bolo dokonalé, čarovné a presne podľa predstavy tvojej vysnívanej svadby." Harry sa usmial a zavrtel hlavou. ,,Stále mi to voči nim príde, neviem.. Nadreli sa na vymýšľaní všetkého len aby sa nám to páčilo a my im zrazu donesieme úplne iný návrh. Vlastne je to len výplod mojej fantázie oproti týždňom ich práce." 

,,Hazz, nadchnú sa aj pre tvoj návrh a už začnú vyberať konkrétne veci, nebudú sa hnevať ani nič podobné. Si veľmi šikovný, že si to celé vymyslel, na oplátku, za to že ty si sa postaral o toto, ja sa postarám o svadobnú noc, dobre? Aby sme to mali spravodlivo rozdelené." 

Hneď na to sa po miestnosti rozniesol zvonivý smiech mladšieho chlapca, o chvíľu sa k jeho hlásku pridal aj ten Louisov a tak z toho vznikla zmes dvoch veselých smiechov pochádzajúcich od dvoch zamilovaných chlapcov. 

Na ďalší deň išli obaja spolu do domu Tomlinsonovcov. Dohodli sa s Anne a Jay že sa stretnú a oboznámia ich so všetkými svojimi predstavami ohľadom ich veľkého dňa. Obe matky sa nemohli dočkať, boli tak zapálené a nadšené. Každý deň sa stretávali a trávili spolu hodiny času. Skutočne sa spriatelili a veľmi dobre si rozumeli. 

Harry bol nervózny, no napokon sa stalo presne tak, ako Louis predpokladal. Obe ženy boli nadšené a už začali vyberať na internete obrusy a kvety. Harrymu značne odľahlo, ani vlastne nevedel, prečo sa až toľko bál..   

———————————————
Achhh po týždni kapitola o ničom 😅 prepáčte aleeee nabudúce by som už chcela aby sa niečo dialo, musím posunúť dej a urýchliť to keďže na písanie už nemám toľko času. O posúvaní deju a rýchlom konci som už hovorila viackrát že.. 🤦🏻‍♀️ Ďakujem za každé jedno prečítanie, každá hviezdička ma neuveriteľne poteší a komentár... bože komentár mi zlepší deň ❤️❤️ Ďakujem a ďalšiu kapitolu skúsim skôr ako zase o týždeň 😅