Forced to be yours - pokračovanie

10.

Po prebudení, ktoré bolo veľmi skoro Louis hneď upaľoval na miesto kde sa tentokrát mali stretnúť s Liamom a ostatnými. Louis vďaka nedostatku spánku a obrovskému stresu prišiel ako posledný, takže ho tam všetci už čakali. Dívali sa na neho ľútostivo, to sa brunetovi nepáčilo, skôr sa mu páčilo to odhodlanie v pozadí. Museli Harryho dostať domov. Neustále si opakoval, že ešte dnes bude Harry doma a to ho poháňalo vpred.

Harry sa zobudil až na ďalší deň od únosu. Hrozne ho bolela hlava a nesmierne mu v nej hučalo. Jeho pohľad bol trochu rozmazaný a musel pár krát zažmurkať aby vedel rozoznať kde sa nachádza. Nevedel si toho moc vybaviť, no keď ucítil, že je zviazaný nohou k posteli na ktorej ležal, spomenul si na celý priebeh únosu. Vedel, že plánoval ísť k Louisovi, pamätal si aj na blonďavého chlapa ktorý ho uspal a následne hodil do auta, tu bohužiaľ jeho pamäť končila a na nič ďalšie neprišiel. Vlastne ani nemal ako, celú tú dobu bol pod tou omamnou látkou vďaka ktorej spal ako bábätko. Pomaly sa posadil a prezrel si miestnosť. Bola celkom malá a nachádzala sa tam len posteľ, stôl a dvoje dvere. Tie pevnejšie vyzerajúce mierili von z tejto izbietky a druhé boli od kúpeľne, ale to Harry ešte nemal ako zistiť, keďže ho zviazali s tvrdou a nepohodlnou posteľou.

Harry sa posadil a obzeral si biele steny. Nudil sa no zároveň mal strach. Dúfal, že ho niekto nájde. Louis určite nájde spôsob ako ho zachrániť. Nevedel, kto boli tí chlapi, ale rozhodne neskončia dobre. Upokojoval sa tým, že už onedlho tu vtrhne polícia a on skončí v náručí jeho snúbenca. Harry ani len netušil, že Louis rozhodne na políciu nevolal, nevolal a ani nemohol. Kučeravý sa oprel o stenu a nechal myšlienky utekať smerom k jeho modrookému brunetovi s tým najkrajším úsmevom aký kedy videl. Už mal sedemnásť, ubehla už dlhá doba čo sa zasnúbili. Pred pár týždňami mal narodeniny a to znamenalo, že boli už rok spolu, aj keď na začiatku to bolo všelijaké. Už boli o rok bližšie ku svadbe. Chýbal iba rok a konečne mohli mať ich vysnívanú svadbu. Tak moc sa tešil, chcel byť konečne Louisov aj na papieri. Po asi hodine premýšľania, kučeravého chlapca vyrušilo hlasné otváranie železných dverí. Do vnútra vošiel chlap, alebo teda keďže nevyzeral na viac ako dvadsaťdva, chalan s dlhšími na červeno zafarbenými vlasmi ktoré mu padali do očí. Nič nehovoril, ani sa na Harryho nepozrel. Len za sebou zatvoril dvere a na stôl z tašky vyložil vodu vo fľaške a nejaké bagety. Potom sa otočil k mladému chlapcovi na posteli a spomedzi kľúčov vybral ten, ktorý mu umožnil Harryho zbaviť pút na nohe. Hneď ako mu oslobodil nohu si ju Harry chytil a aj naďalej vydesene pozeral na človeka pred ním. ,,Tie druhé dvere sú od kúpeľne, buď dobrý a tento luxus si môžeš nechať. Ale keď budeš vyvádzať, negarantujem ti, že budú na teba všetci milý ako ja teraz. No rozhodne môžeš skončiť so suchým chlebom v pivnici na kartóne a bez záchodu. Takže ti radím sa správať rozumne, keď budeš spolupracovať nič sa ti nestane, šéf aj tak potrebuje tvojho priateľa, nie teba. Neboj štupeľ, Tomlinsonovci si nenechajú siahať na to, čo patrí im, takže ten idiot tu bude čo nevidieť." povedal zrazu pri pohľade do zelených očí a zdvihol sa na odchod. ,,O-on nie je idiot" povedal potichu Harry na čo sa Michael zastavil. ,,Krpec, povedal som že nemáš vymýšľať a máš poslúchať. Takže nebuď drzý a neodvrávaj pretože tu za to môžeš veľmi draho zaplatiť." s týmito slovami zvonku zamkol ťažké dvere izby a Harry ostal sám. Totálne vykoľajený a zmätený.

Znovu prišiel večer a Louis po nevydarenej akcií zúfalo prehltol tmavú tekutinu z pohárika. ,,Louis, upokoj sa prosím ťa" povedal opatrne Liam, ktorý stál v Louisovej obývačke spolu s majiteľom bytu. ,,Ako sa mám kurva upokojiť, Liam! Všetko sme vymysleli a naplánovali, lenže oni Harryho držia v inom sídle! Prečo sme si vôbec mysleli, že ho držia tam?" spýtal sa rozčúlene. ,,Gibson nie je sprostý. Presne vedel, čo spravíme. Musíme na to inak, rozmýšľaj, poznáš tú ich zasratú rodinku. Kde by mohol Harry byť?" spýtal sa Liam zamyslene a tiež si nalial. Keď sa nepozorovane dostali do sídla Danielovej rodiny, Liam videl na Louisovej tvári istú radosť. No keď tam Harryho nikde nikto nenašiel, tá radosť vyprchala extrémnou rýchlosťou. Namiesto nej sa dostavila zúfalosť, hnev, strach a mnoho ďalšieho. Namiesto mladého kučeravého chlapca našli vlastne prázdny dom a odkaz kde bol podpísaný starý pán Gibson.

Drahý náš Louis,
viem že si inteligentný, ale tento raz ti to nevyšlo. Pre tentokrát sme popredu a dostali sme ťa. Ani nevieš ako ma táto hra baví, hlavne keď ťa vidím prehrávať. Hľadaj ďalej, Tomlinson.

Starý priateľ tvojho otecka, Nicolas.

,,Jediné, čo sme museli obísť bolo pár goríl vonku, všetci tí chlapi aj tak vedeli, že tam prídeme a aj tak nič nenájdeme. Bože mohlo sa to tak dosrať?" povedal zúfalo Louis a zaťahal sa za svoje hnedé vlasy. ,,Loui, no tak prestaň. Nevyšlo to dnes, tak zajtra ráno prídeme na to, kde ho schovávajú a vymyslíme plán, ako ho dostať domov. Musíme ich nejako prechytračiť. Harry bude v poriadku." snažil sa ho Liam ukľudniť ale jeho staršiemu kamarátovi to moc nepomáhalo. ,,Liam, Harry tu mal byť už včera, najneskôr dnes večer. Vlastne som vôbec nemal dopustiť aby sa niečo takéto stalo. Mal som na neho dávať väčší pozor-" nestihol Louis dopovedať všetko čo chcel, pretože mu Liam skočil do reči. ,,Hlavne si to nedávaj teraz za vinu a nič si nevyčítaj. To nám v tejto chvíli nepomôže." Louis len prikývol a snažil sa svoju hlavu donútiť rozmýšľať, kde by mohli jeho priateľa schovávať, lenže strach, výčitky a zúfalosť mu to značne sťažovali.

,,No tak rozmýšľaj. Vedel, že prídeme do toho sídla. Musí to mať premyslené do poslednej bodky. Ťahá nás za nos, hrá s nami hru a robí si z nás bábky. Musíme začať hrať s ním a nie ho len dobiehať." povedal po chvíli Liam. ,,V každej hre sa dá podvádzať, aby sme našli Harryho aj bez doťahovania sa s tým namysleným šedivým dedkom musíme hrať za oponou, v prítmí a mimo pravidiel." povedal zamyslene modroočko.

,,Čo keď na to príde?"

,,Je to riskantné, ale skúsiť by sme to mali."

,,Čo ti napadlo?"

,,Dostaneme synáčika na našu stranu."