Forced to be yours - pokračovanie

3.

,,Kto to bol?" spýtal sa Harry opatrne keď vchádzali cez dvere do priestrannej izby, ktorá slúžila jeho budúcemu manželovi kým v tomto dome ešte býval. Louis stále zvieral Harryho pás a mladšieho to na tom mieste začínalo dosť nepríjemne štípať. Isto tam budem mať modrinu, pomyslel si. Vošli a Louis kučerevého konečne pustil a zatvoril dvere. ,,Bývalý spolužiak, je to len arogantný namyslený idiot ktorý nemôže prekusnúť, že som ho odmietol, viackrát. Nič si z neho ani z toho čo povedal nerob." povedal a chytil Harryho za bok aby ho popohnal k posteli, kde ho chcel usadiť. Lenže Harry sykol bolesťou a tvár skrčil do bolestivej grimasy. Louis sa zamračil a premeral si Harryho postavu. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa so strachom. ,,Ni-nič" odpovedal Harry snažiac sa nemyslieť na nepríjemné pálenie na jeho pokožke. ,,Harry, vidím že ťa niečo bolí. Je to ten bok, že? Ukáž." povedal starší jemne a už nadvihoval Harryho košeľu. Mladší ani nestihol namietať a už počul zhrozený nádych staršieho. Louis uvidel celkom veľkú modrinu okolo ktorej bola ešte začervenaná pokožka. ,,Čo-čo to? To som bol ja? Až moc som ťa držal a spôsobil ti toto? Pane Bože, prepáč mi to srdiečko. J-ja nechcel som, Bože čo som to za človeka. Ani som si neuvedomil, že pri potláčaní hnevu na toho idiota ubližujem tebe. Hazz zlatko prepáč mi to, asi som mu mal radšej jednu streliť a nemliaždiť tebe bok, prepáč." Louis by ešte pokračoval, ale Harry ho zastavil, našťastie. ,,Zlato, Lou, to nevadí. Viem, že by si mi to nikdy nespravil naschvál, dobre?" chytil Louisovu tvár do dlaní a zapozeral sa do modrých studničiek ktoré prekypovali strachom a výčitkami. ,,Vadí, pozri na tú modrinu, je strašná a navyše ja-" Louis bol opäť prerušený, ale tentokrát to boli Harryho sladké malinové pery na tých jeho užších. 

Po pár minútach rozprávania a túlenia, keď sa Louis konečne upokojil, vyšli znovu do priestrannej haly na prízemí kde sa konal večierok. ,,Harry, Louis, zlatíčka" povedala veselím hlasom Jay, Louisova mama. ,,Ahoj mami" pozdravil sa ako prvý Louis a hneď za ním nasledovalo tiché ,,dobrý". ,,Obom vám to vážne pristane a spolu vyzeráte rozkošne, Bože som taká pyšná, vyzeráte dokonalo." pokračovala s úsmevom. ,,Ale mama, videla si sa? Si krásna." odpovedal svojej milovanej matke Louis. Harry s úsmevom súhlasil a ďalej viedli rozhovor. Neskôr sa objavil aj Louisov otec, ktorý dvojici predstavil nových obchodných partnerov. Boli to postarší muži v drahých oblekoch ktorý mali na tvárach arogantné výrazy. Na Harryho vkus vyzerali až príliš namyslene. Po niekoľkých hodinách ktoré sa Harry miestami trochu nudil, sa rozhodol ísť prejsť. Vila Tomlinsonovcov bola veľká a už sa v tomto dome dokázal celkom dobre orientovať. Louis sa rozprával s nejakým pánom, s ktorým preberali obchodné vzťahy s New Yorkom a tak sa mladý kučeravec vybral na prechádzku chodbami obrovského domu. Louisovi to nevadilo, bolo to akoby boli doma a nemohol Harrymu brániť v takej maličkosti, ako krátka prechádzka z dlhej chvíle. 

O niekoľko minút neskôr sa už Harry prechádzal chodbami a obzeral si obrazy na stenách. Postupne prešiel až k zimnej záhrade uprostred priestrannej chodby na druhej strane domu ako sa teraz nachádzal večierok. Vošiel cez otvorené dvere a následne ucítil čerstvý vánok na jeho bledých líčkach. V nose ho šteklila vôňa rôznych kvetov ktorá sa zmiešavala do jednej omamnej arómy. Prešiel kúsok ďalej po vydlaždenom chodníku a počas hlbokého nádychu privrel oči. Nohy ho viedli hlbšie do záhrady pomedzi stromy až k malému jazierku kde si sadol na lavičku. Pozoroval ako lekná plávajú na hladine a slnečné lúče ktoré sa prebojovali cez strešné okná odrážajú svoj ligot od povrchu vody v jazierku. To ticho sa mu veľmi páčilo, no narušil ho Harrymu už známy hlas. ,,Harold, že?" spýtal sa Daniel. ,,Harry" odpovedal potichu mladší. ,,Páni, prvýkrát ťa počujem rozprávať" uchechtol sa vysoký blondiak s copíkom. Harry Danielovu poznámku ignoroval a ďalej pozeral na krásu záhrady s jazierkom. ,,Stále nechápem, čo na tebe Louis vidí" povedal Dan keď si prisadol k Harrymu na lavičku a pozrel sa rovnakým smerom, akým sa díval mladší. ,,Koľko máš vlastne rokov? Vyzeráš príliš mlado, a Louis mi vtedy tvoj vek nepovedal." pokračoval Daniel už miernejším hlasom. ,,Šestnásť" odpovedal kučeravec jednoducho, nevidel dôvod prečo tajiť svoj vek. ,,Hm, takže skutočne si ešte decko. Pri Louisovi ti nebude dobre, kučierka." povedal a pozrel sa do tváre zeleno-očka. ,,Prečo si to myslíš?" nedalo to Harrymu a spýtal sa. ,,Si veľmi mladý, ľahká korisť. Louis si pár krát užije a zabudne na všetku lásku, tak to on proste robí." povedal a hlavu znovu otočil na jazero. Harry sa zamračil, taký Louis určite nie je, pomyslel si. 

,,Poznám ho už dlhé roky, Louis nikdy nebol na dlhé vzťahy. Nerád sa k niekomu viaže." pokračoval Daniel a v duchu sa usmieval nad rozpačitou tvárou kučeravého chlapca. ,,Vždy mal niekoho iba na jednu noc, alebo na pár týždňov, proste nie je ten typ. A keď už s niekým vydržal dlhšie, bol to niekto kto vyzeral ako model a bol vyspelý, nie dieťa." povedal zamyslene. Harryho jeho slová trochu zaboleli, aj keď si to nechcel priznať. Jeho Louis predsa taký nebol, jeho Louis bol roztomilý a zamilovaný, nebol také necitlivé zviera ako ho opisoval jeho "kamarát". No zároveň ho to privádzalo na rôzne pochybovačné myšlienky, vážne bol nevyspelé decko? Vážne bol na príťaž? Vážne ho Louis vnímal takto? ,,Možno si ho okúzlil, vážne si rozkošný, a tipujem nevinný a čistučký ako taký anjelik. A to sa nášmu Louisovi mohlo zapáčiť. Nakecá ti debiliny ako ťa miluje a že si ťa vezme, len aby si s ním spával. Keď si ťa užije dosť, vykopne ťa a pôjde za niekým iným. To je štýl Louisa Tomlinsona." Harry cítil ako sa mu trasú ruky. V očkách zacítil drobné slzy ktoré samozrejme zatláčal do úzadia. Vedel, že by tomuto človeku nemal veriť, ale zároveň ho premáhali obavy či Louis predsa nie je taký, ako ho opísal Daniel. Poznali sa predsa už dlho, to povedal aj Louis, musel ho teda poznať. Zatiaľ čo Harryho premáhali jeho myšlienky, Daniel sa v duchu smial nad tým, ako mu všetko krásne vychádza. 

,,Alebo je tu ešte iná možnosť, možno si ťa vezme, aby vyzeral dobre pred ostatnými. Lepšie vyzerá človek ktorý sa usadil a založil rodinu ako starý chlap ktorý ostal sám. No v tom prípade si tiež práve nevyhral, určite si nájde niekoho bokom, jeho základné vlastnosti mu nedovolia nudiť sa pri jednom človeku dlhodobo. Je to proste arogantný hajzel." pozrel na chlapca a potešil sa, keď v jeho smaragdoch uvidel slzy. ,,Vieš si to predstaviť? Celé dni bude preč. Bude ti hovoriť, že sa zdržal v práci, alebo ťa len bude ignorovať a ani ti nevysvetlí kde tak dlho bol, no v realite sa bude pofľakovať s inými. Ty budeš doma sám, zatvorený a s obavami, miluješ ho a to nie je dobré. Tým si ubližuješ sám, Louis nie je správny človek na lásku." povedal a tešil sa pochybám v Harryho tvári. Harry prudko začal kývať hlavou v nesúhlas, no zároveň si jeho slzy našli cestu von z jeho očí. Louisovi veril, ale tie pochyby mu robili starosti.