Forced to be yours - pokračovanie

4.

,,Harry, ver mi, s ním nebudeš šťastný" povedal na oko ustarane Daniel, ešte stále v záhrade. Harry pokrútil hlavou v nesúhlas. ,,T-to nie je pravda" povedal pomedzi vzlyky. Rozhodol sa veriť Louisovi, miluje ho a keby veril Danielovi, dokazovalo by to že je jeho láska príliš slabá nebodaj až falošná. ,,Dobre vieš, že pre Louisa nie si dosť dobrý" povedal a uprene hľadel do zelených očí. To priviedlo Harryho na ďalšie nedobré myšlienky. Trápila ho hlavne jedna, ak by ho neprinútili, zakopol by o mňa vôbec? Táto jedna veta mu behala hlavou najviac a spôsobovala najväčšie starosti. ,,Ale on ma ľúbi" namietal so slzami po celej tvári, už mu to bolo jedno, už ďalej nepotlačoval chuť plakať a nechal slzám voľný priechod. ,,Nebuď naivný, maličký" povedal a zasmial sa. Harry sa postavil a išiel kúsok ďalej od Daniela, chvíľu zhlboka dýchal a pár krát zažmurkal. ,,Hovorím pravdu" otočil sa Harry na Daniela ktorý sa tiež z drevenej lavičky postavil. ,,Vážne? Ako si môžeš byť tak istý." odpovedal a kráčal k mladšiemu kučeravcovi. ,,Povedal mi to" odpovedal ihneď a zľakol sa keď sa Danielova hruď objavila rovno pred jeho nosom. Ten chlap je ale vysoký, pomyslel si. Daniela to nahnevalo, a keď Harry dodal : ,,a nie len raz, opakuje mi to často," Daniel vybuchol. Chytil chlapca pod krkom a pritlačil ho o strom pri ktorom teraz stáli. ,,Louis ťa nemiluje, nie si pre neho dosť dobrý tak ho nechaj na pokoji" zavrčal pomedzi zuby. Harry cítil ako sa mu sťahuje hrdlo a dochádza mu kyslík. Bál sa, hrozne moc sa bál. Nečakal, že by mu pri prechádzke mohlo ísť o život. 

Keď už bol Harry zmierený s tým, že ho Daniel udusí a následne jeho telo pravdepodobne hodí do krásneho jazierka, stisk na jeho krku prestal. Uvidel Louisa ako zvalil Daniela na zem a uštedroval mu jednu ranu za druhou. 

Keď Louisovi prišlo, že je Harry preč už moc dlho, začal sa o chlapca báť. Jeho obavy sa zväčšili, keď nikde nevidel Daniela. Pre istotu sa rozhodol ísť Harryho hľadať. Vedel, aký zlý dokáže Daniel byť, vážne sa začínal obávať. Rýchlo prechádzal chodbami, dokonca bol aj vo svojej starej izbe, no nikde Harryho nemohol nájsť. Zrazu mu napadlo, že by sa Harrymu isto páčila zimná záhrada, lenže tá sa nachádzala až príliš ďaleko od sály kde boli všetci hostia. Že by došiel až tak ďaleko? pomyslel si Louis a rozbehol sa smerom k časti domu, kde sa nachádzala krásna zimná záhrada. Vbehol cez otvorené dvere a bežal chodníkom ku stredu záhrady, nachádzalo sa tam malé jazero, ktoré by sa podľa Louisa Harrymu veľmi páčilo. A mal pravdu, už z diaľky uvidel postavu pri strome. Lenže ako sa blížil bližšie, rozpoznal aj ďalšiu postavu. Hneď ako si uvedomil, že to je Daniel, ktorý ubližuje jeho Harrymu, rozbehol sa ešte viac a zvalil ho od jeho lásky preč. Ovládol ho hnev a konečne tomu slizkému hadovi uvalil päsťou do tváre. Nasledovala to ďalšia a ďalšia rana. Zastavil to až pohľad na vystrašeného Harryho ktorý kľačal opretý chrbtom o strom. Postavil sa z Daniela ktorý mal rozbitú peru, z nosa mu tiekla krv a vyzeralo to, akoby sa mu pod okom tvorila modrina. Chytil Harryho okolo pliec a hladil ho po chrbte. Po chvíli sa Louis s Harrym postavil a objímal svojho plačucého priateľa. Medzitým sa stihol spamätať a postaviť aj Daniel. ,,Čo si mu spravil?" spýtal sa vytočene Louis. Bolo mu z Daniela zle, tak moc ho neznášal, a teraz ešte ublížil jeho sladkému Harrymu. ,,Lou, nie je pre teba dosť dobrý, viem že s ním nemáš dobré úmysly, tak prečo ho tak obraňuješ?" zasmial sa Daniel. ,,Čože? Daniel vypadni už konečne! Nestaraj sa mi do vzťahu a daj Harrymu pokoj, na tvoje hry je ešte mladý. Nepotrebuje počúvať tie tvoje vypočítavé kecy a nie ešte aby si ho napadol! Nebudeš ubližovať človeku ktorého nadovšetko milujem, rozumieš?!" kričal Louis a ochranársky zvieral Harryho telo v pevnom objatí. ,,Čo to nevidíš?! Je to len usmrkané decko, ja by som bol pre teba o dosť lepšia možnosť." zakričal nahnevane Daniel. ,,Ty? Prepáč ale ani za milión rokov. Harry je to najlepšie čo sa v mojom živote mohlo stať a rozhodne nie je žiadne decko.  A už vypadni!" odpovedal prísnym hlasom Louis. 

Keď Daniel konečne odišiel, Louis vzal Harryho na ruky a spolu s ním si sadol na neďalekú lavičku kde mladšieho ukľudňoval. ,,Hazz, zlatko, všetko je v poriadku" hovoril a hladkal Harryho po chrbte a bokoch. Louis si kučeravca hneď posadil na svoje nohy aby bol k nemu čo najbližšie. ,,Si v poriadku? Neublížil ti?" spýtal sa po chvíli ticha, kým sa Harry aspoň trochu upokojil. Harry sa odtiahol a zakýval hlavou. Svoj pohľad sklopil nižšie aby sa Louisovi nemusel pozerať do očí. ,,Som v poriadku" povedal potichu uplakaným hlasom. Louis svojou veľkou dlaňou utrel Harryho líčka zmáčané slzami a zdvihol mu bradu aby videl tie krásne zelené oči. ,,Srdiečko, nech ti Daniel povedal hocičo, vymýšľal si nezmysli len aby nás rozdelil, never mu prosím." povedal trochu zúfalo Louis. ,,J-ja ti verím, len ma vystrašil...asi. A aj keď by to tak byť nemalo, jeho slová vo mne vyvolali obavy." povedal potichu pomedzi slzy a znovu sklopil oči. ,,Harry, to nevadí. Milujem ťa, znamenáš pre mňa viac než všetko na svete, ľúbim ťa curly, áno? ... A aké obavy?" povedal a znovu zotrel Harrymu slzy z tváre. ,,Č-čo ak som vážne len decko? Čo ak pre teba nie som dosť dobrý? Čo by bolo keby nás neprinútia byť spolu? Všimol by si si ma vôbec?" povedal potichu Harry. Rozhodol sa Louisovi povedať pravdu, vzťah s klamstvami a obavami by nefungoval. ,,Harry, som rád že si mi to povedal, ale dobre vieš, že to sú hlúposti. Nie si len decko, si inteligentný vyspelý mladý muž a ľúbim ťa viac ako si vieš predstaviť. Niekedy si hovorím, že si ťa ani nezaslúžim, si dokonalý a ja mám neuveriteľné šťastie, že ťa mám. A ak by nás moja rodina nedonútila, niekde by som si ťa isto našiel a my by sme skončili spolu tak či tak. Neplač už Hazz." usmial sa a pohladil ho po kučeravých vlasoch. Mladší svojho priateľa so slovami ako moc ho miluje silno objal a neskôr sa mu prisal na jeho sladké pery. V ten večer si obaja uvedomili, že ich láska je silnejšia než si doteraz mysleli.