Zoznam

28

"Ahoj.." slza sa jej skotúľala po líci. Rýchlo ju prstom zotrela a urobila krok vpred ku Taehyungovi. 
"Ahoj." povedal zachrapčaným hlasom a nato si odkašlal. Prezrel si jej tvár, ktorá v ňom vyvolala hrejivý pocit. Chýbala mu i keď to boli iba dva dni. Mohol by ju stretávať koľko chcel ale to, že boli od seba cítil. Akoby chýbal kus jeho duše. Okrem hudby a nej mu už na tomto svete nič neostalo. Otec mu vynadal, hneď ako vkročil do nemocničnej izby. Ani len hodinu sa nezdržal. Práca mu bola prednejšia ako vlastné dieťa. 
"Ako sa cítiš?" opatrne ku nemu pristúpila Jennie a prezrela si ho s bolesťou v očiach. 
"Lepšie, keď si tu ty." jemne sa usmial a ona mu úsmev  oplatila. "Myslel som, že ma už nechceš vidieť." dodal a ona sklonila hlavu do zeme. 
"I keď si mi ublížil, stále mi na tebe záleží a nechcem, aby sa ti niečo stalo." zodvihla tvár a pozrela mu do očí. Neubránil sa úsmevu a pozrel na jej ruku položenú vedľa tej jeho. Opatrne prešiel bruškami prstov po jej malíčku. Pozrela tiež na ich ruky. Opatrne sa  posadila na posteľ a zobrala jeho ruku do tej jej. 
"Jen, prepáč, že som ti ublížil. Chcel som ti to povedať ale niekto ma predbehol..." narážal na Irene. 
"Tae, využil si ma pre svoj zoznam. Je jedno, kto mi to povedal, stále tam bolo to, že si ma využil." Stále ju to bolelo. "Toto sa nezabúda iba tak." pustila jeho ruku a postavila sa. 
Do miestnosti vošli Jimin a Jungkook. 
"Som rada, že sa ti nič vážne nestalo." posledný krát naňho pozrela a nechala chalanov s ním osamote. 

"Chlape, to čo si vyvádzal?" hneď sa opýtal JK.
"Pohádal sa s tatkom, nastúpil rozčúlený do auta a nechcel zraziť srnku." povedal v skratke.
"Nerozmýšľal si o tom, že budeš bývať sám?" opýtal sa Jimin.
"Vieš, koľko krát. A asi sa to aj stane, pretože otec ma určite vyhodí ak sa dostanem na tú školu, čo chcem. " 
"Môžeš ísť bývať ku mne." usmial sa JK.
"Alebo ku mne." pridal sa Jimin. 
"Ďakujem chalani ale ja už niečo vymyslím." Ako dohovoril do miestnosti vošla sestrička. Vyhnala chalanov a mne vymenila infúziu. Bola v nej upokojujúca látka a to ma prinútilo zaspať.

-Jennie-

Rýchlim krokom prešla na autobusovú zastávku a namierila si to do starobinca.
Všetci boli natešení, keď uvideli Jennie. 
"Dlho sme ťa nevideli, prečo si neprišla?" urobil sa okolo nej zhluk ľudí.
"Mala som toho veľa v posledných dňoch." jemne sa usmiala a od kraja ich začala objímať. 
Posadili sa na sedačky a vypytovali sa veci.
"Už máš chlapca?" opýtala sa jej teta Seolgi. Druhá do nej buchla lakťom. "Aish, takto to na ňu hneď vybafnúť." Pozrela na Jennie a tiež čakala, čo povie. 
"Chlapca som mala.....ale už nemám." smutne sa usmiala. 
"Bol to ten tmavovlasý, čo tu bol minule?" opýtala sa ďalšia a takto ju spovedali. Jennie prikývla.
"Myslela som si, že spolu skončíte. Ale hodili ste sa k sebe. Pripomínali ste mi mňa zamlada s manželom." hrdo sa usmiala a ostatné na ňu zagánili. "Kedy si ty vyzerala tak pekne a mala takého fešáka?" rypla si do nej Seolgi. Ostatné sa začali smiať a aj Jennie vydvihlo kútiky úst. 
"Čo sa medzi vami stalo?" 
"Využil ma pre svoj zoznam dievčat. Že vraj mi to chcel povedať ale predbehla ho jeho ex s ktorou má zvláštny vzťah. A veľa vecí okolo toho. Myslela som si, že ma má rád..." tam sa jej zlomil hlas a rozplakala sa. Všetci ju hneď objali. 
"Zlatíčko, neplač. On si uvedomí o akého úžasného človeka prišiel." 

"Keď ja som len chcela, aby ma mal niekto rád.." rozplakala sa ešte viac. Úplne ju to položilo. Cítila sa ako nechcený kus handry, ktorý niekto vyžil a odhodil. 
"Bože, čo ti to ten chlapec urobil. Vždy usmievavé dievča a on ťa takto zničil." zhrozili sa. Jennie sa trochu upokojila a utrela si slzy. 
"Ja sa ospravedlňujem za môj výstup." 
"Moja zlatá, ty počúvaš naše problémy stále. Aj my tu chceme byť pre teba, keď nás potrebuješ." 
Jennie sa radostne usmiala. "Ďakujem." 
"Dnes by mal prísť aj môj vnuk, je v tvojom veku a je to fešák, možno by ste si rozumeli." 

"Áno, to by bolo pekné odreagovanie, aspoň by si naňho zabudla."  pridali sa ku nej ďalšie. 
"Mal by prísť, čo nevidieť." pozrela sa dotyčná na hodiny  a prikývla. "Áno, za chvíľku." usmiala sa.
"Nie, to bude blbé, dokonca som uplakaná, vyzerám hrozne." zahanbila sa Jennie.
"Nie, si pekná! Len tu pekne s nami vydrž." prikázali jej a ona prikývla. Počas čakania na vnuka pani Hyunji, zatiaľ pomáhala s upratovaním a vymýšľaním aktivít. 

"Už je tu!" dobehla pre Jennie pani Hyunji. Jennie práve umývala riad. "Nechaj to tak, potom sa to doumýva." Jennie si zložila rukavice, utrela sa a išla do miestnosti, kde bol jej vnuk. Stál jej otočený chrbtom a rozprával sa s inou pani, ktorá ho spovedala. Bol vysoký, vyšportovaný a až divne povedomý. 
"Rada by som ti predstavila naše slniečko Jennie." otočila ho na ňu pani s ktorou sa rozprával. 
Jennie zamrzla na mieste, keď uvidela, kto to je. 
"Jennie, nemyslel som, že ťa tu stretnem." usmial sa na ňu.
"Kai..."

Čo hovoríte na novú časť?? Môže byť?? :D