Zoznam

23

"Čo tu ty robíš?" Prekvapene na ňu pozerala Jennie a skúmala ju pohľadom. Nie je možné, aby sa dozvedela tak rýchlo, čo sa stalo.
Irene sa zarazila, no rýchlo dodala. "Je to môj kamoš, mám právo tu byť a báť sa oňho tak isto ako ty!" Povedala útočné a Jen sklopila ušká. Mala pravdu mala právo tu byť. Nemohla jej v tom zabraňovať ale bolo zaujímavé ako  rýchlo sa to dozvedela. 
"Sestra! Sestra!" mávala rukou na sestru, ktorá prišla ku nej. "Pred chvíľou doviezli môjho kamoša, mohla by ste mi povedať ako je na tom?" sestra na ňu zamyslene pozerala. "Kim Taehyung." dodala Irene a sestra prikývla. 
"Áno," prikývla " prezerá ho doktor, bohužiaľ vám viac nemôžem povedať, musíte vydržať." jemne sa usmiala a s papiermi v ruke pokračovala po chodbe ďalej. 
Irene sa premiestnila ku Jennie a posadila sa na sedačku vedľa nich.
"Jennie máš číslo na jeho rodičov?" opýtal sa jej otec. 
"Nemám." pokrútila hlavou a pootočila ju na Irene s nádejou v očiach. 
"Nemám a aj keby mám, nedám. Tae by nechcel, aby o tom vedeli." preložila si nohy cez seba a pozrela na nástenné hodiny. 
"Mali by o tom vedieť." oponovala jej Jennie. 
"Je jedno, či by o tom mali vedieť. Nikdy sa oňho nezaujímali. Vidno, že o ňom ešte nič nevieš." s opovrhnutí si ju prezrela a Jennie posmutnela. Nepoznala ho tak dobre ako Irene ale vedela, že by to bolo správne. No teraz to bolo zbytočné, kedže ani jedna nemajú na nich číslo. 
"Idem pre niečo na pitie, dáš si niečo?" dotkol sa jej kolena otec a Jen prikývla.
"Čaj, ďakujem." jemne sa usmiala.
"Irene?" pozrel na dievča vedľa Jennie. 
"Kávu s mliekom." odpovedala. 
Jennin otec prešiel cez celú miestnosť až na koniec, kde sa nachádzal automat. Jen využila šancu, pokiaľ sú s Irene samé a naklonila sa ku nej. 
"Odkiaľ si sa dozvedela, čo sa stalo?" podrobne skúmala jej tvár. 
"Bola som blízko nemocnice a uvidela vás. A čo si moja matka, aby si ma tu spovedala?" nervózne odvrkla a Jen sa zamračila. Niečo tajila. 
"Nech sa páči." podal im do rúk čaj a kávu.
"Ďakujem." jemne povedala Irene a odpila si z kávy. 

Prešla pol hodina od toho ako Taehyunga zobrali do ambulancie. Jennie nedčkavo čakala v čakárni na správy, ktoré prinesie lekár. Dúfala v to, aby to nebolo nič vážne. Neprežila by pocit, že to bolo všetko kvôli nej. Síce Taehyung tvrdil, že nie ale ona vedela pravdu. Keby nešla s Irene na tú párty, nič by sa nestalo. Nemala sa s Kaiom vôbec baviť. Videla, že je hráč a aj tak sa nim nechala zmanipulovať. Buď ju využil, aby ublížil Taemu alebo po nej až chorobne nebezpečne išiel. Vedela, že s tým chalanom budú iba problémy ale tak isto to bolo aj s Taehyugom. Začala si pripadať ako magnet na problémy. 
Nepríčetne pozorovala stôl pred sebou ako sa na ňom odráža svetlo z lámp na strope. Nechávala myšlienky volne plynúť ako para z čaju v jej ruke. Začali sa ku nim približovať kroky. Jennie zodvihla pohľad od stola. Uvidela Taehyunga aj s doktorom ako kráčajú ku nim. Z poza trička mu bolo vidno obväzy. Vyskočila na nohy a trielila ku nim. Irene ju ale predbehla. I tak jej to nepomohlo. Taehyung ju odignoroval a hneď objal Jennie. 
" Som rád, že si v poriadku." zašepkal jej do ucha a rukou ju pohladil po vlasoch. Jemne sa odtiahol a pozrel do očí. Mal roztrhnutú peru a zošité obočie. Jen ho jemne pohladila po tvári, bruškami prstov prešla po zošitom obočí so zamračenou tvárou. Všetko si to dávala za vinu. 
"Vy ste jeho rodič?" obrátil sa doktor na Jeninho otca. On prikývol. Inak by mu nezdelili informácie. 
"Nie je to nič vážne, iba pár obrazenín, ktoré si musí natierať masťou, ktorú sme mu dali. Za týždeň musí prísť na kontrolu. " doktor sa usmial a Jennie odľahlo. Doktor odišiel. Tae sa otočil na Irene, ktorá chcela niečo povedať. 
"S tebou sa porozprávam zajtra." chladne na ňu pozrel. Zarazene ostala stáť za nimi ako odchádzali domov. 

----

"Ukáž, pomôžem ti." začala mu dávať dolu koženku.
"Zvládol by som to aj sám." sledoval ju, no pri každom pohybe skrivil tvár.
"Hah, jasné." položila ju na stoličku na ktorú si následne sadla. Zapozerala sa na jeho tvár.
"Prepáč," nahrnuli sa jej slzy do očí. " keby nie je mňa nič by sa nestalo." 
"To už nikdy nehovor!" nahol sa ku nej a tuho ju objal napriek bolesti. " Si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť."pohladil ju po tvári a usmial sa. Jennie neváhala ani sekundu a vášnivo ho pobozkala...

----

Celá škola sa dozvedela o tom, čo sa stalo. Všetci nepríjemne zazerali a šepkali si. 
"Oni toho nikdy nenechajú však?" nahla sa Jen ku Alice a ona pokrútila hlavou.
"Nie. Veď vieš, že oni musia stále o niečom rozprávať. Ani neviem odkiaľ sa všetko tak rýchlo dozvedia. Je to akoby tu mali špeha. Niekde tu musia byť štenice, ktoré nás odposlúchajú! Ako napríklad teraz." pozrela sa prudko pod lavicu. "Počujete? My o vás vieme! " povedala hlasnejšie akoby chcela. Pár ľudí sa na nich otočilo. Jennie do nej drgla lakťom. 
"Koza, nikto nás neodpočúva." zasmiala sa. 
"Len aby." pohrával sa jej úsmev na tvári. 
"Myslíš, že má s tým Irene niečo spoločné?" opýtala sa Al a zatiaľ si zapisovala učivo do zošita. 
"Mohla by. Až prirýchlo vedela, čo sa stalo. Nežeriem jej tu výhovorku." zamyslela sa a pokračovala v čmárani do zošita. Oči jej padli na náhrdelník od Taeho. Jemne sa usmiala. 

Po vyučovaní kráčala s Alice zo školy, keď ju zastavil Kai. 
"Necháš nás osamote?" pozrel na Alice, ktorá pozrela na Jennie. Prikývla a Alice sa vzdialila. 
"Čo chceš?" pozrela mu presne do očí. 
"Rande. Pamätáš? To čo si mi sľúbila." nahodil očarujúci úsmev. Jennie sa urobilo zle. Pred tvárou sa jej zjavil obraz včerajška. 
"Iba ak ho necháš na pokoji ale ty si to nedodržal." narovnala sa a jemu zmizol úsmev z tváre.
"Pokiaľ si dobre spomínam tak som ho nechal tak. Dopadlo by to inak, keby nie." zašepkal jej do ucha. Jeho dych jej spôsobil zimomriavky. 
"Dnes o ôsmej, prídem po teba. Buď nachystaná." žmurkol a odišiel. Ako odišiel, hneď ku nej pribehla Alice. 
"Čo ten sviniar chcel?" prepaľovala mu pohľadom chrbát. 
"Mám s nim dnes rande." znechutene povedala. " Musím sa porozprávať s Taehyungom."
"Veru mala by si, musí o tom vedieť." 

- Taehyung -

"Pozri, viem, že to bude znieť zle ale -" skočil jej do reči.
"Irene prestaň. Ohrozila si môj ale aj život Jen. Toto sa nedá tak ľahko odpustiť. Musíš sa naučiť čeliť dôsledkom svojich rozhodnutí. Ako si si mohla myslieť, že budeme znova spolu? Po tom všetkom, čo si urobila?  Myslela si si, že sa to nedozviem? To si až tak naivná?" Stála pred nim so sklonenou tvárou. Bola si vedomá svojej chyby.
"Ja-" znovu jej skočil do reči.
"Nechcem už nič počuť. Ale za jednu vec ti ďakujem." pozrela mu do očí. "Uvedomil som si niečo  a hneď to aj idem napraviť." opatrne si napravil tašku a odkráčal preč. Musel priznať svoju pravú tvár milovanej osobe. 

Ahojký! Dúfam, že ste na tento príbeh ešte nezabudli. Po mesiaci nová časť :D Prepáčte.. Shame on me. Čo hovoríte na časť ? S čím sa asi Tae pôjde priznať?