Zoznam

24

Taehyung sedel na gauči a pozeral na zoznam v rukách. Stretli sa u Jimina doma. 
"Naozaj to chceš urobiť?" skúmavo si ho prezrel Jungkook. Tae sa zadíval na kus papiera plného mien. Nervózne si kúsal do pery a predstavoval všetky možne scenáre, ktoré mohli nastať jeho odhalením. 
"Musím. Nemôžem jej klamať. Nie po tom, čo sa stalo včera." papier hodil na stôl. " Teraz môžem iba dúfať, že mi odpustí ." 
"Držím palce, ženy dobre nezvládajú takéto veci." ozval sa Jimin a pozeral na svoj zoznam. 
"Nepomáhaš mu." otvoril svoj zoznam aj JK. 
"Toto je koniec?" zamával papierom Jimin. "Zahodíme ich iba tak? "
"Mali by sme dospieť. Sú omnoho dôležitejšie veci ako hlúpy zoznam."  prezrel si Taehyung každého z nich a postavil sa. Išiel sa načiahnuť po zoznam, keď mu v tom zazvonil mobil. Jennie.
Zodvihol to. 
"Ahoj." usmial sa i na vzdory toho, že ho nemohla vidieť. 
"Ahoj, volala som ti."
"Prepáč, nevšimol som si, deje sa niečo?" prechádzal z jedného kúta do druhého.
"Idem s Kaiom na rande. Skôr než niečo povieš, nechcela som ale kvôli včerajšku musím. Nedal sa odbiť." Tae zastal na mieste a zaťal ruku v päsť. 
"Nemusíš ísť s nim nikam! Ostaň doma, prídem za tebou."
"Už je pred domom, musím ísť, prepáč." zložila to a Taehyungom prešla vlna zlosti. Chalani naňho pozerali a čakali na vysvetlenie.
"Kai donútil Jen ísť s nim na rande." posadil sa naspäť do kresla. 
"Ten hajzel! "

- Jennie -

"Poďme až to mám rýchlo za sebou." zamrmlala si popod nos ako vstupovali do nóbl reštaurácie. 
"Hovorila si niečo?" pozrel na ňu a ona pokrútila hlavou.
"Nie, asi si zle počul."Rozhliadla sa po reštaurácií a čašník ich usadil. Kai jej ako gantleman odsunul stoličku. V pozadí hrala pomalá príjemná hudba. Nepredstavovala si, že do takejto reštaurácie pôjde práve s Kaiom. Najlepšie by bolo, keby tu bol Taehyung. Čašník doniesol pitie.
"Čo vám môžem ponúknuť?" opýtal sa čašník a Jennie pozrela na Kaia, ktorý si objednal. 
"Ja si nedám nič, ďakujem." usmiala sa a zatvorila jedálny lístok.
"Neblázni. Doneste jej to čo mne." nakázal čašníkovi, ktorý poslúchol.
"Si si vedomý toho, že tu nechce byť." prekrížila si ruky na prsiach.
"Som. Za prvé chcel by som sa ti ospravedlniť za včerajšok. Nebol to môj nápad. Ber túto večeru ako odčinenie." oprel sa o stoličku a pozeral jej úprimne do očí. Jennie nevedela, či mu má veriť. Oči sú bránou do duše, no niektoré vedia dokonalo klamať.
"Priznávam, užil som si, keď som ho mohol poriadne zmlátiť ale nebolo to naschvál. "
"Kto ťa poslal ho zbiť?" začala vyzvedať.
"To nemôžem povedať. " 
"Prečo som bola ja dôvod?"
"Rande s tebou bola čerešnička na torte." usmial sa. 
"Príde ti správne niekoho zbiť, keď to nakáže niekto iný? Kde máš mozog?" 
"Nemusíš ma urážať. Plnil som iba láskavosť a vybavil si staré účty." Hovoril to akoby to bola normálna vec.
"Ty nie si kompletný. Nebudem tu s tebou sedieť." postavila sa od stola. Čašník práve doniesol jedlo.
"Deje sa niečo?" prezrel si Jennie a pozrel na Kaia. 
"Nie, slečna potrebuje ísť iba na záchod. "
"Nie, nepotrebuje. Slečna už odchádza." falošne sa usmiala. "Ďakujem za jedlo,dovidenia." zobrala si kabelku a trielila preč z reštaurácie. 
"Jennie, počkaj! Tu máte peniaze." Kai hodil na stôl hotovosť a utekal za ňou. 
"Aspoň ťa zaveziem, keď už si nič nezjedla." Jennie zaváhala, no prijala to. 
"Dobre." nastúpila do auta. "Ale rovno ku mne domov, nikam inam!" 
"Áno." Zaviezol ju domov. Vystúpila z auta a než stihol niečo povedať zabuchla dvere a bežala dovnútra.
V izbe ju čakal Taehyung. Ako vošla do izby hneď ju tuho objal.
"Nič ti neurobil?"
"Ahoj, nie nič, neboj sa." objatie mu opätovala.
"Čo tu robíš? Nemal by si byť už aj doma?" posadili sa na posteľ. 
"Nemohol som ísť domov s vedomím, že si s nim." pozrel jej do očí. Jemne rukou prešiel po tej jej.
"Bál si sa o mňa?" priblížila si tvár ku tej jeho. Oči jej prebleskovali z pier na oči. 
"Veľmi." zašepkal a pobozkal ju. Bozky každou sekundou začali byť náruživejšie. Bolo to akoby od seba boli celé roky. Obaja chceli toho druhého a dávali to najavo. Rukami prechádzal po celom jej tele, nebolo miesta, ktoré by nepreskúmal. Prvé išlo dolu tričko a potom si to už ani nevšímali. Jennie mu prešla po obväzoch. "Nebolí ťa to?" zašepkala pomedzi bozky. 
"Teraz to nie je dôležité." posadil si ju na seba. Jen sa začala jemne pohybovať. Oboch vzdychanie sa rozplynuli v sladkých bozkoch. Snažili sa byť čo najtichšie, aby ich otec nepočul. Splynuli v jedno telo, boli v dokonalej harmónií. Obaja zažili pocit, ktorý ešte nectili. A to bola láska....

Za dnes ešte jedna časť! Vynahradenie, zato, že som dlho nepridávala. ♥