Zoznam

11

Dostavili sa do veľkej haly, kde z každej strany na ne pozeralo jedlo. Plné taniere jedla. Hneď si nabrali kopcové taniere a posadili sa na miesta pri okne. "Už teraz to tu zbožňujem." zamrmlala Alice a Jennie sa usmiala. Zobrala si kúsok pečiva a vložila ho do úst. Jej oči sledovali hnedovlasého chlapca ako si sadá na miesto v strede miestnosti. Biele tričko, obtiahnuté čierne džínsy a jeho typický úsmev. Pozorovala ho ako sa rozpráva so svojimi priateľmi a v ruke šúľala servítok. Začínal sa jej dostávať do hlavy. Myslela naňho čoraz častejšie, vyhľadávala jeho pozornosť. Vedela, že to nie je dobré, nechcela dopadnúť ako ostatné. No hlások v jej srdci hovoril, choď za ním. Nie je taký ako a zdá byť... Bola z toho zmetená. Mala poslúchnuť srdce alebo svoju hlavu? Nie je to chlapec pre ňu. Chce niekoho, kto s ňou ostane navždy, s kým sa môže usadiť a mať deti.... byť šťastná... Nie chlapca, ktorý strieda jednu za druhou. Toho komu nezáleží na láske, toho kto vidí iba seba...
Položila zošúlaný servítok na stôl, prehltla sústo jedla a zhlboka sa nadýchla. "Si v poriadku?" opýtala sa jej Al a Jennie zažmurkala očami. "Áno, prečo by som nemala?" nahodila falošný úsmev, ktorý jej vždy uveril každý a s vnútornou nechuťou zo svojich myšlienok pokračovala v jedení. 

Alice na nej videla, že sa niečo deje. Jennie bola pre ňu veľmi dôležitá, bola prvý človek, ktorý ju na škole prijal. Pri nej sa necítila odvrhnutá od ostatných. ... Nechcela sa jej pýtať na dôvod, ktorý tušila, čo môže byť, respektíve, kto. Oči jej zablúdili na miesto, na ktoré sa predtým Jennie pozerala. Spokojne sa usmieval, zabával sa, zatiaľ, čo Jennie motal hlavu.... jej Jennie...

"Pôjdeme do izby?" postavila sa zo stoličky Jennie a sledovala Alice ako odkladá príbor. Prikývla, vstala a nasledovala ju do izby. 

"Fú, to som sa najedla!" hodila sa na posteľ  a Jennie sa na nej zvesela smiala. Hodila sa na posteľ vedľa nej. "Pôjdeš so mnou ku chalanom ?" opýtala sa jej a Jennie vyplaštila oči.
"Ty am chceš ísť?!" posadila sa a Al to zopakovala. 
"Chcem sa pozrieť, čo budú robiť. Nemusíme byť celý čas zalezené v izbe. Chcem si aj užiť trochu toho života." dotkla sa jej ruky. 
"Nie je mi nejak dobre, asi som sa priveľmi najedla.." snažila sa vyhovárať a Alice na ňu neveriacky pozerala. 
"Skoro nič si nezjedla. Ako ti môže - A vieš čo, kašli nato, pôjdem tam sama. Ale poviem ti jednu vec. Mala by si sa začať zabávať a nie byť obalená v tej svojej neviditeľnej guličke. Počúvni ma ako svoju kamarátku. " pustila jej ruku, zodvihla sa z postele a začala sa prezliekať. Jennie ju mlčky sledovala a premýšľala. 
Nechce tam ísť. Aby ho videla ako sa bozkáva s ďalšou chuderou, ktorá mu naletela. Nechápala, čo ju tak naštvalo. Môže jej byť tak jedno, čo s kým robí, je to jeho život... Možno mala Alice pravdu a mala by sa ísť zabaviť aj ona. Trochu sa odreagovať a užiť si výlet. No teraz sa nato naozaj necítila. 

"Tak ja idem." ozvala sa Alice a Jennie zodvihla tvár od mobilu. 
"Dobre, bav sa." povedala jemným hláskom a Al sa usmiala. Zobrala ju za ruku a zodvihla z postele. 
"Poď sem." Pevne ju objala a zahojdala s ňou. "Ak ťa trápi čokoľvek, nedus to v sebe." usmiala sa, pobozkala ju na líce a odišla z izby.  Jennie ostala vyjavene civieť na dvere ale nakoniec sa usmiala a prezliekla do modrého pyžamka. Ľahla si do postele, zhasla svetlá a chvíľu sa ešte hrala na mobile. Po hodine ju zmáhala únava a zaspala. 

Klop Klop

Roztvorila rozospato oči a porozhliadla sa po izbe. Al tu ešte nebola, tak si myslela, že si zabudla kartu. Klopanie neprestávalo. Našuchla si papučky a išla otvoriť. Potiahla za kľučku a do izby sa jej natrepal nejaký chalan. Jennie rýchlo zasvietila. Prižmúrila oči kvôli svetlu a lepšie sa pozrela na dotyčného. "Taehyung, čo tu chceš?" opýtala sa a sledovala ako sa snaží udržať na nohách. Bol opitý. "Jen, moja sladká Jen." zamrmlal. Chcel sa oprieť o stenu, minul. Jennie ho rýchlo zachytila a pomohla mu posadiť sa na posteľ. Vlasy mal strapaté a oči úplne mimo. Posadila sa vedľa neho. Oprel sa o jej rameno. "Prečo si neprišla? Čakal som ťa." ozval sa a ona ostala ticho. "Hovor so mnou.." bolo počuť zúfalstvo v jeho hlase. 
"Bolo mi zle." povedala potichu a ani sa nepohla. Začal sa hrať s jej prstami. 
"Už ti je lepšie?" opýtal sa a nadvihol tvár aby sa pozrel do tej jej. Prikývla a pozorovala jeho hnedé oči. " To som rád." usmial sa a hlavu si uložil do jej lona. Jennie zmetene zažmurkala. Nevedela, čo má robiť. Nastalo hrobové ticho. Po pár minútach ho prerušila. "Tae?" zašepkala ale nedočkala sa žiadnej odpovede. Taehyung spokojne spal. Usmiala sa a rukou mu začala hladiť vlasy. "Dobrú noc.." zašepkala  a sledovala ho ako spí. Nemohla sa pohnúť, tak premýšľala, nechcela ho budiť. Nejak zaspala.

Nová časť je na svete! Yaas! Dúfam, že sa vám páčila a tešíte sa na ďalšiu. ♥