Zoznam

30

Taehyung

Kráčal v sprievode Jungkooka a Jimina do budovy školy. Spolužiaci naňho hľadeli s úžasom a zvedavosťou. Samozrejme, že sa rozkríklo po škole, čo sa mu stalo. Nikomu to neušlo.
„Taehyung!" skočila po ňom medzi dverami Lisa. Oblapila okolo neho jej jemné ruky a poriadne ho vystískala. „Bála som sa o teba." Jej stisk nepovoľoval.
„Lisa, celkom to bolí." Pozrel jej do očí. Objímala jeho zranené telo, ktoré bolo stále obviazané pod oblečením.
„Oh, prepáč mi to. Iba som rada, že si v poriadku." Nevinne sa odtiahla.
„To je v poriadku." Usmial sa a pohladil ju po vlasoch. Bol ako vymenený, už nechcel byť ako predtým. Zmenil sa......Ona ho zmenila...tá, ktorá tu nebola. Nezaujímalo ju, že nastúpil do školy. Bol jej ukradnutý. Aspoň to si myslel. Vymenila ho za niekoho iného. Ten niekto ju pravidelne vodil do školy, keď mohol zavážal po škole domov. Vybudoval si s ňou vzťah, za tak krátky čas. Odkiaľ to Taehyung všetko vedel? Bola za nim Alice. V jedno poobedie prišla do nemocničnej izby na návštevu a prisadla si ku nemu s prosbou v hlase.

---

„Ahoj." Posadila sa na stoličku vedľa jeho postele. S pri otvorenými očami ju sledoval. Mal problém poriadne ich otvoriť. Sestrička mu dala lieky, ktoré ho uspávali.
„Ahoj." Povedal zachrapčaným hlasom, následne nato si odkašlal.
„ Jennie sa schádza s Kaiom." Vyhŕkla naňho novinku a jeho to ani neprekvapilo. V hĺbke duše to tušil. Bol tu niekto iný, kto ju urobí šťastnou.
„Kvôli tomu si prišla?" opýtal sa a ona sa zarazila.
„Áno. Myslela som, že to budeš chcieť vedieť. Robí to kvôli tebe. Musíte sa porozprávať, obaja sa iba len trápite."
„Skúšal som to, neodpustila mi." Nadvihol sa a snažil sa posadiť. Alice mu pomohla.
„Chce to iba čas. Ale hlavne sa nevzdávaj, bojuj za ňu."
„Prečo mi veríš, že ju milujem?" zvedavo sa opýtal a Alice sa usmiala.
„Už dlhšiu dobu vás sledujem. Vidím to. Všetci to vidia, okrem vás dvoch."

---

Taehyung sa i tak rozhliadol, či tam náhodou nie je. Nebola. Pomaly prešiel do triedy a posadil sa na svoje miesto. Jemne otočil hlavu a pozrel sa tam. Sedela so sklonenou hlavou a písala si do zošita. Vyzeralo to, akoby iba tak čmárala. JK sa zľahka dotkol jeho pleca. Otočil naňho hlavu.
„Chce to čas." Povedal a súcitne sa usmial. Tae prikývol a nechal Jennie tak.

Jennie

Cítila jeho pohľad na nej. No nepozrela sa tam. Sama nevedela prečo. Iba si škrtala v zošite . Počas dňa sa mu snažila vyhýbať. Aj tak jej ušlo pár pohľadov naňho. Neodolala. Zakaždým, keď to urobila sa chcela rozbehnúť a vystískať ho. Chýbal jej. Do konca školy to vydržala a na chodníku počkala na Kaia. Chcel ju zaviesť domov. Ako naschvál ako Kaiovo auto zastavilo, prechádzal práve okolo nich Taehyung aj s chalanmi. Šestoro očí spočívalo na nej. No jej oči patrili iba jemu. Ich prvý pohľad za celý deň. Jej vnútro sa rozochvelo. Radšej rýchlo vstúpila do auta a neotáčala sa. Nervózne si hrýzla do pery a pozerala pred seba.
„Ahoj." Pozdravil ju Kai. „Stalo sa ti niečo?" ustarane sa opýtal, keď uvidel jej pohľad.
„Nie, všetko je v naprostom poriadku." Jemne sa naňho usmiala a on vyrazil.
„Videl som Taehyunga. Už prišiel do školy čo?"
„Prepáč ale nechcem sa o ňom baviť...." tvár natočila do okna.
„Dobre, dobre." Dotkol sa jej kolena a pohladil ju. V tichosti zastavil pred jej domom.
„Tak a sme tu." Jennie sa odopla a pozrela naňho.
„Ďakujem ti." Usmiala sa. V sekunde ani nevie ako sa to stalo, ucítila Kaiove pery na tých jej. Jeho teplé dlane spočívali na jej lícach. Pobozkal ju! Jennie zamrzla, pozerala na jeho zatvorené oči a nespolupracovala. Bol to šok. Kai si uvedomil, že nespolupracuje a odtiahol sa.
„Prečo si to urobil?" opýtala sa neprítomne.
„Neviem." Odvetil. Obaja na seba hľadeli a čakali, čo sa bude diať. Jennie sa nadýchla a vydýchla. Ten moment si niečo uvedomila.