Samy spolu (adventný kalendár 2020)

8.

Lucy

"Tak, ako bolo včera s kamarátkami?" opýtala som sa Timei pri tom, ako sme kráčali smerom ku škole. Bolo utorkové ráno, snáď ešte mrazivejšie, ako to pondelkové, aj keď sneh sa pomaly roztápal na asfalte a menil na čľapkanicu.

"Ani sa nepýtaj," Timea prekrútila očami, pričom si objala rukami telo, "väčšinou je to s nimi fajn, ale teraz sú všetky doslova zbláznené z blížiaceho sa plesu. Nehovorili o ničom inom len o šatách a o tom, s kým tam pôjdu."

"Ale no tak. Nie sme aj my dve tak trochu zbláznené z toho celého?" Opýtala som sa jej s úškrnom, hľadajúc čľapkanicovú mláku, do ktorej by som mohla skočiť.

Zelenovláska sa zasmiala: "Možno. Ale nie tak veľmi a určite nie tak otravne ako oni tri."

Timea vyzerala, akoby ešte niečo chcela dodať, no ja som v tej chvíli uvidela to, čo som hľadala a v skoku som sa vrútila do hlbokej čľapkanice.

"Lucy, čo to, sakra, robíš?" Vykríkla Timea, neistá tým, či sa má smiať, alebo plakať, "veď si celá mokrá!"

"Ja viem," zasmiala som sa prešľapujúc nohami v hlbokej snehovej čľapkanici: "ale stálo to zato."

"Ty si trdlo," Timea prekrútila očami, no videla som, že kútiky úst jej skáču do úsmevu, "poď rýchle do školy, nech tu neumrzneš."

Vošli sme do budovy a ani sme nestihli prejsť cez vestibul, keď sa pred nami objavil Peter. Bol to taký tichší blondiak a aj keď sa bavil skôr s tými cool spolužiakmi, nikdy som ho nevnímala nijak výrazne. Teraz však stál pred nami a nervózne hľadel na Timeu. A ja som hneď pochopila, čo sa deje.

"Uhm, ahoj Timea," začal Peter, pričom si nervózne napravil golier na košeli.

"A... ahoj Peter," odzdravila mu Timea, očividne tiež tušiaca, koľká bije.

"Mňa.. no hm... len ma napadlo, či už máš partnera na ples a... ak nie... či by si nešla so mnou," Peter si zahryzol do pery a celý očervenel.

Timea dvakrát otvorila a zatvorila ústa a následne pozrela na mňa. Ja som rýchle uhla pohľadom. Nechcela som, aby sa moja najlepšia kamarátka rozhodovala podľa mňa, i keď som vedela, že ak to pozvanie príjme a zruší našu dohodu, bude ma to ešte dosť dlho bolieť.

Timea ešte raz otvorila a zatvorila ústa a potom sa smutne pozrela do zeme: "Prepáč Peter, ale... už som s niekym dohodnutá."

Blonďák smutne prikývol: "Jasné, chápem... tak... si to potom uži."

Skôr, ako stihla Timea niečo dodať sa Peter rezignovane otočil a odišiel z vestibulu.

"Vieš, že si to nemusela pre mňa robiť, že?" Povedala som potichu dívajúc sa do zeme, "pokojne si mohla ísť s ním, ak si chcela."

"Ja viem Lucy," Timea ma chytila za dlane a pozrela sa mi do očí, "viem, že som to nemusela robiť, ale ja som chcela. Skutočne chcem ples stráviť s tebou."

Usmiala som sa na ňu a pocítila som, ako mi v hrudi rastie hrejivý pocit. Ten však nedosahoval na moje chodidlá.

"Ďakujem Timea. A... nerada kazím tento moment, ale môžme ísť už do triedy? Moje topánky očividne nie sú tak nepremokavé, ako som predpokladala."

Timea sa zasmiala a potiahla ma za ruku: "No poď. Nech tu neprechladneš."