Samy spolu (adventný kalendár 2020)

2.

Lucy

"Lucy, nejedz tak rýchlo, lebo sa tými vločkami zadusíš," mama sa na mňa uškrnula z obývačky, sledujúc moju jednočlennú súťaž v jedení.

"Mvusím!" Vykríkla som s plnými ústami, "jve pvondelok, nevidela som Timveu celvý víkend a chvcem jej eštve pred prvou hodinou fšdtko povozpávať."

Mama nado mnou pokrútila hlavou: "Nerozprávaj s plnými ústami... bože, veď ti tie vločky padajú z úst..."

Pozrela som sa na moje gate špinavé od mlieka a uškrnula som sa: "Preto raňajkujem v pyžame a nie v oblečení do školy."

Mama si plesla rukou po čele: "Niekedy zabúdam, že máš pätnásť rokov, lebo sa chováš ako trojročne dieťa."

"Bolo by super, keby by som mala tri roky... nemusela by som nič robiť, len sa hrať a váľať sa po koberci. Nemusela by som upratovať, chodiť do školy..."

"Ale tri roky nemáš," Mama sa zamračila na hodinky a poopravila si okuliare na nose, "a ak chceš stihnúť ten autobus, mala by si si pohnúť."

Rýchlosťou blesku som vbehla do svojej izby a obliekla sa do mojej obľúbenej fialovo-bielej mikiny a džínsov. Schmatla som školskú tašku so vzorom drakov a rukou som si rýchle prehrabala moje krátke hnedé vlasy. Nechápala som, ako môžu mať iné dievčatá dlhé vlasy. Tak veľa strateného času umývaním a česaním!

Rýchle som strelila mame pusu na líce a vybehla von z domu, potkýňajúc sa o rozviazané šnúrky na mojich teniskách, ktoré jednoznačne neboli vhodné do zimného počasia.

Autobus som zachytila v poslednej sekunde a vyslúžila som si škaredý pohľad od bradatého vodiča. Ranná linka bola ako obvykle plná, takže som sa len oprela o voľné miesto na strane oproti dverám.

Rukami som objala silnejšie fantasy knihu, ktorú som stihla zhltnúť celú cez víkend. Nevedela som sa dočkať, kedy o tom budem môcť vyrozprávať Timei. Už teraz som videla jej vyplašené oči pri tom ako na mňa kričí: "Lucy! Už žiadne ďalšie spoily, aj ja si to chcem prečítať."

Pri tej myšlienke som sa pousmiala. Naklonila som sa mierne do strany, aby som cez telnatého pána videla na svietiaci panel ukazujúci zastávky. Ešte tri zastávky a som v škole.... Už len dve zastávky a uvidím Timeu... už len jedna zastávka!

Prepchala som sa cez dav ľudí, ktorý sa ešte zhustil odkedy som nastúpila a konečne som sa mohla nadýchnuť čerstvého zimného vzduchu. Aj keď bolo dosť chladno, nevybrala som sa do školy, ale zostala som čakať na zástavke na Timeu. Objala som knihu ešte silnejšie, nedočkavo sa obzerajúc, či už náhodou nejde jej linka.