Samy spolu (adventný kalendár 2020)

20.

Timea

Veľmi som si priala, aby sa so mnou Lucy vrátila späť na ples a aby sme si ho mohli užiť tak, ako sme pôvodne plánovali, aj keď som vedela, že ju asi nepresvedčím. To, čo som jej spôsobila, bolo až moc veľkou zradou a bolo mi úplne jasné, že teraz sa zrazu len tak neusmeje a nenakráča so mnou späť do školy.

Tak som sa vrhla na záložne riešenie. Na nápad s telefónom. Poznala som jej obľúbenú pesničku, bol to soundtrack z jedného fantasy filmu, na ktorom sme boli spolu v kine.

Aj keď som vedela, že je to risk, pustila som nahlas soundtrack a vystrela smerom k nej ruku, ktorá bola napriek zime spotená. Nevedela som, či to zaberie, ale za pokus to stálo.

"Čo robíš?" Opýtala sa ma neisto Lucy, na čo sa pozrela najprv na moju ruku a následne na mňa.

"Hudba hrá a ty tu len tak sama sedíš na lavičke," povedala som s nesmelým úsmevom, "pozývam ťa do tanca, čo iné?"

Lucy uhla pohľadom, no vo svetle pouličnej lampy som videla ako sa červená: "Naozaj chceš tancovať so mnou v prázdnom parku? Len tak v noci? Keď len pár metrov ďalej máš ples, kde by sa ti jednoznačne tancovalo lepšie?"

"Ale na plese nie si ty," pošepkala som, "a ja chcem tancovať s tebou."

Lucy ešte na moment zaváhala, no napokon sa zdvihla s lavičky a chytila ma za ruku. Začali sme spolu tancovať najprv pomaly, potom rýchlejšie.  Bez prestávky sme si hľadeli vzájomne do očí a naše telá sa hýbali spolu ako jeden celok. Tancovalo sa mi s ňou jednoznačne lepšie ako s Petrom, ťažko povedať, či pre to, že Lucy tancovala omnoho lepšie, ako som čakala, alebo preto, že medzi nami bolo skutočné spojenie, pretože k nej som cítila to, čo k nikomu inému.

Pesnička sa už začala schyľovať ku koncu, Lucy ma nečakane pustila, vyskočila na lavičku, prebehla cez ňu a na druhom konci zoskočila.

Netušila som, čo má za lubom, no išla som za ňou, tiež som neisto vyskočila na lavičku, ktorá bola mierne vlhká a klzká, opatrne cez som cez ňu prešla a na druhom konci zoskočila.

No miesto toho, aby som dopadla na zem, ma Lucy chytila do svojho náručia ako princeznú a pri poslednom tóne pesničky sa aj so mnou v rukách zatočila.

Mobil stíchol a my dve sme na seba zostali hľadieť, obe  mierne vzdychajúc z rýchleho tanca. Až v tej chvíli som si plne uvedomila, kde sa nachádzam, ležala som jej v náručí, bola som jej princeznou a ona mojim princom. Stačilo, aby sklonila hlavu trochu nižšie a mohla ma pobozkať...

Lucy ma miesto toho položila na zem a zahľadela sa niekam do diaľky.

"Všetko v poriadku?" Opýtala som sa jej neisto. Bála som sa, či som náhodou neprekročila istú medzu tým, že som sa jej takto skočila do náručia.

"Mala by si sa vrátiť späť tam za Petrom. Som si istá, že mu už chýbaš," pošepla Lucy a mňa opäť pichlo pri srdci.