Samy spolu (adventný kalendár 2020)

21.

Timea

"Ale, už som ti povedala, že sa tam vrátiť nechcem a že chcem byť s tebou," zamrmlala som.

Lucy rozhodila rukami, pričom sa hodila späť na lavičku: "Ja viem, ale... Peter... je to tvoj doprovod nie? Ja... nechcem, aby si si kvôli mne pokazila pekný večer s chlapcom."

Mierne som naklonila hlavu do boku: "Ako to myslíš?"

"Však," Lucy začala, nervózne si trúc dlane o seba, "je vidno, že Peter je do teba a... ja neviem. Neviem, čo cítiš ty, ale odhadujem, že ak si to pozvanie prijala napriek našej dohode, aj on musí pre teba niečo znamenať. A... ja vám nechcem pokaziť ojedinelú možnosť sa zblížiť."

Chvíľu som zostala na Lucy neveriacky hľadieť, no následne som sa rozosmiala.

Lucy sa zamračila: "Na čom sa smeješ?"

"Lucy, ja k Petrovi naozaj nič necítim," povedala som s miernym úškrnom na tvári, užívajúc si, že aspoň pred Lucy sa mi darí moju sexuálnu orientáciu skrývať "nie je vôbec môj typ, nikdy sa mi nepáčil."

"Tak, prečo si s ním potom išla? Je to... je to preto, že si nechcela byť so mnou?" Opýtala sa ma Lucy s mierne smutným pohľadom.

"Nie, to určite nie," vykríkla som a rýchlo som chytila Lucy za rameno, "Dôvod, prečo som s ním šla je..."

Nachvíľu som zmĺkla a nešťastne som si povzdychla: "Sasha si ma raz vtedy, čo som tak ušla z jedálne, zastavila na chodbe a... nejak mi naznačila, že ak si chcem udržať postavenie v triede, musím s nejakým chalanom ísť. Teraz už viem, že je to hlúposť, ale vtedy... bála som sa, že má pravdu a že naozaj klesnem v očiach triedy, ak s nikým nepôjdem."

"To chápem," pošepla Lucy a chytila ma za ruku. Mojim telom v momente prebehol mráz.

"Mala som kašlať na reputáciu, Lucy. Mala som kašlať na to, čo si myslí trieda,"  smutne som sa usmiala, "mala som proste pozvať toho človeka, ktorého som chcela. Teraz to už viem."

Lucy mi úsmev opätovala, no v sekunde jej prekvapene zasvietili oči: "Počkať, takže tu bol nejaký chlapec, ktorého si pozvať chcela?!"

"To som nepovedala," zamrmlala som tajnostkársky a uhla som pohľadom.

"Ale je tu, že? Mám pravdu! Niekto sa ti páči!" Lucy žiarili oči a ja som mala chuť ujsť. Nebola som pripravená riešiť svoje city.

"Kto je to?" Opýtala sa tmavovláska priamo, keďže nenápadnosť  nikdy nebola jej silnou stránkou.

"To ti nepoviem," odpovedala som s miernym smiechom opatrne sledujúc výzor jej tváre, pričom som dúfala, že jej nič nedôjde.

"Ale no tak, dlžíš mi to," pokračovala ďalej Lucy.

"A za čo prosím ťa?" Opýtala som sa.

Lucy chvíľu mlčala, no následne sa na mňa pozrela s diabolskými očami: "Pretože si ma nechala samú. A porušila si dohodu."

Zostala som na Lucy neveriacky hľadieť, vediac, že ma dostala.

Nervózne som si zahryzla do pery: "Tak dobre. Ale spravíme kompromis. Nepoviem ti to meno priamo, musíš to uhádnuť. Môžeš sa ma pýtať hocijaké otázky na toho človeka a ja budem hovoriť buď áno, alebo nie. Platí?"

Pevne som dúfala, že táto taktika zaberie a keď Lucy minie všetkých chalanov, čo obe poznáme, vzdá sa.

Kratkovláska nadšene zatlieskala a zlatisté oči jej opäť zažiarili: "Dobre teda! Poďme na to!"