Dvojitá láska

Prosim nerob to!

Plakala som až do večera. Večer ma prišiel skontrolovať Vitaa. Samozrejme vždy sa striedali ráno ma prišiel pozrieť Samo poobede Vitaa a večer ako kedy. ,,Pojď se najíst". Povedala Vitaa a ja som zišla dole. ,,Čo dnes si prišiel výnimočne ty?"Povedala som urazene. ,,Veď ty se jednou dosměješ." Nachystal mi palacinky. ,,Nevedela som že vieš robiť palacinky." Udivila som sa. Jo no. ,,A ozaj dnes ti volal Matyáš." Uškrnul sa Vitaa. Zobrali mi telefón a ja som tým pádom nevedela kto mi vola. Vždy mi to však oznámili.,, Ďakujem sa informáciu." Prekrútila som očami. Zabolelo ma to. Niekto zaklopal. Bol to Samo. ,,No čau". Pozdravili sa. ,,Čus. Tak čo ako to ide?" Bombovo. Odpovedala som mu. ,,Dnes si akási drzá." Všimol si Samo. ,, To si si teda skoro všimol.",, Veď ja ťa skrotím." Povedal a chytil ma za ruku. ,,Kam to ideme.",, Do tvojej izby." Uškrnul sa. Zhodil ma na posteľ. Keď sa priblížil kopala som ho do brucha a on zvykol bolesťou. Začala som utekať po schodoch dole. No tam ma chytil Vitaa. ,,Aleco kampak kampak???" Snažila som sa mu vytrhnúť no nešlo to. Zrazu som počula Sama. ,,Ty jedna suka!"Vykríkol Samo. Vitaa sa na mňa zmätene pozrel. Samo nabehol dole a strelil mi facku. ,,Ty budeš poslúchať lebo Mattemovi niečo spravím". ,,Fajn ale do postele ma nedostaneš". Strelil mi ďalšiu facku. ,,To sa ešte uvidí." Samo odišiel a bolo sme tam už len ja a Vitaa. ,,Ukáž mi to lice." Pozrela som sa na Vitu. Zobral lad dal ho do utierky a priložil mi ho na líce. Trocha to zaštípalo. ,,Prečo si ešte tu? Nič ťa tu nedrží." On sa len usmial. ,,Víš ja jsem tu není vod toho abych ti ublížil. " Len som sa pousmiala.,, Vitaa?",, No?" ,,Myslíš....Myslíš že sa Mattemovi po mne stýská?",, To neumím posoudit a hlavne to že ma přítelkyni." Povzdychol si Vitaa. ,,Takže si za mňa našiel náhradu?" ,,To nevím jistě ale asi jo". Pokrčil ramenami. Bolo 22:30 večer. Vitaa chcem ísť domov no ja som ho stihla chytiť za ruku.,, Prosím ostaneš tu pres noc? Bojím sa". Urobila som naň psie oči. On len prikývol. Ľahli sme si do postele a ja som sa pritúlila k nemu. Predtým ešte ako som zaspala som počula Vitu. ,,Co to děláš?" Na to som sa,len usmiala.

*Ráno*

Ráno som sa,zobudila na buchot v kuchyni. Samo prišiel. Nechýbala som sa len som spokojne ležala ďalej. Vošiel do izby a ani si neviete predstaviť jeho ksicht. Keď videl Vitu vedľa mňa. ,,Čo ste tu robili?" Spýtal sa celkom nahnevane. Ja som len otvorila oči. A usmiala sa.,, Normálne som sa bála no a tak som chcela aby tu Vitaa prespal." ,,Ok." Prikývol. ,,Raňajky sú na stole". Prikývla sme s Vitom sme sa prezliekli a išli dole.,, Hmmm to ale vonia". Pochválila som Sama.,, Diky." Usmial sa.  Urobil volské oko. Najedli sme sa a Samo dostal taký nápad.,, Počuj keďže si tu stále zavretá. Mohol by som tu doniesť Elenu." Mne sa rozžiarili oči. ,,To by si pre mňa spravil?",, Jasné." Usmial sa. Už som to nevydržala a objala som ho. ,,Ďakujem." Zašepkala som. ,,Fajn jdem pre ňu." Samo sa obliekol a vyrazil pre Elenu.

*Pohľad Sama*

Obliekol som sa a nastúpil do auta. Išiel som ku nám domov. Elena tam často začala chodiť. Prišiel som a všetci traja sedeli za stolom. Mattem Elena a Klára. Dejzra som nikde nevidel.,, Čus." Pozdravil som. ,,Čau."Odzdravili. ,,Em Elena? Môžeš na slovíčko?",, Ok stalo sa,niečo?",, Áno em pod za dvere." Prikývla. Povedal som jej všetko a,ona mi strelila facku. Zaslúžil som si ju.,, Ty idiot vieš ako som sa o ňu bála?" Vykríkla,na mna.,, Dobre ideš teda alebo nie.",, Jasné že idem. "  Nastúpili sme do auta a vyrazili. Pred domom vyletela ako šíp a už klopala na dvere. Otvoril som dvere a tam som videl Lucy ako umyva riad s Vitom a pri tom sa smejú. Vidno ze Elenu to dosť zarazilo. Otočili sa na nás ,,Elena!"Vykríkla Lucy a bežala k nej. Objali sa.,, A ty čo tu robíš"? Spýtala sa Elena Viti.,, No já... " ,,On sa o mňa staral." Dokončila za ňho Lucy.,, Aha. Vieš ako sme sa o teba všetci bali?",, To neni moja vina." Bránila sa.,, Nie je to moja vina." Ozval som sa. A práve teraz začne ťa práva hádka.

Ďalšia kapitola.