Dvojitá láska

Znova..

Zobudila som sa v nejakej bielej izbe. Poobzerala som sa. Zrazu som zbadala Mattyho. Bol celý v bielom. ,,K-kde kde to som?",, Si v nebi.",,A-a a čo tu robíš ty?" ,,Som tvoja predstava." Polkla som. ,,J-ja som mŕtva?" Len prikývol. Nie nie nie. ,,Ty si zo mňa len utahujes,však?"
,,Ja nemôžem byť mŕtva. To nemôžem ja čo?" Bola som úplne hotová. ,,Ty si mi pichol drogu? Mám pravdu? Ja nemôžem byť mŕtva. Kto si? Prečo ma tu držíš. Veď ja som nemôžem byť mŕtva lebo viem čo som robila.",, A čo si robila." Snažila som sa hľadať v pamäti.,, Ja-.",, Ja si nepamätám?" ,,Prečo si nepamätám?" ,,Lebo si zomrela. Musíš nájsť pokoj.",,Nie nemôžem byť mŕtva jasné!?To neexistuje." Rozplakala som sa. ,,Chcem vidiet svoje telo." Luskol prstami. Boli sme v nemocnici.,, Dvere číslo 5." Polkla som. Prešla som cez dvere. Videla som Mattyho Sama Dejzra s Kláru. Všetci plakali. Vitu som nevidela ale tak ani sa nečudujem.,, Čo sa mi vlastne stalo?" Spýtala som sa. ,,Spadla si zo schodov." ,,A-ako? To ma nezachránili?",, Zachránili ale.",, Alé?",,Si v kóme. A nedávajú ti veľkú šancu na prežitie." Polkla som.,, Takže takto vyzerá koniec.",, Ešte ťa môžu zachrániť." Nadýchla som sa keď cezomna niekto prešiel. Začala som kašľať. ,,Kľud."Začal ma utešovať. ,,Nato si zvykneš." Len som prikývla. Neverila som mu. Nechcem si na to zvyknúť. Vitaa si kľakol ku mne a pozeral sa na mňa. Bolo mi to ľúto. Nemôžem im povedať že všetko bude dobré. Nemôžem spraviť nič len čakať. S čakanie na nenavidim. Najhoršie je keď vidíte vaše telo ako ponaky odumiera a vy s tým nemôžete nič urobiť. Chcelo sa mi plakať kričať búchať. Nemohla som. Len som tam stála ako obarena s pozerala sa na svoje bezvladne telo. Obzrela som si všetkých mojich blízkych aby som si ich uchovala v pamäti. Sľubujem im že budem spomínať vždy na to dobre. A nie na to zle. Mam ich veľmi rada.