Dvojitá láska

Posledný deň

*po dvoch dňoch*

Práve je nedeľa....posledný deň. Vitaa u mňa nebol na izbe. Ani sau nedivím. Ale poslal mi cokodu s že mi praje skóre uzdravenie. Baby hovorili teda Klára a Eden že sa možno s ním ešte rozlúčim. Nechcem sa s ním lúčiť. A už vôbec nie navždy. Je to akoby včera čo som mu povedala že ho milujem. Ou Blatné ja som mu to nikdy nepovedala. Smola. No čo už. Posledný deň moje slovo nezmeni. Tak či onak idem už domov. Takže tak. Píšem si denník ako malé decko. Ale je to celkom zábava.

Dopísala som si v denníku. Nemam na to chuť. Som úplne celá zhrozená. Čo mám od neho čakať? Už sa balil? Porozpráva sa vôbec do mnou? Alebo ma necha tak a odíde. Neviem ale boji máš toho najviac. Sedím v aute s Klarou a Eden a šoféruje Samo. Ináč ak neviete Samo a Eden spolu chodia. Úprimne je to najkrajší pár aký som kedy videla. Usmiala som sa lebo sme hrali hru. Doteraz som nepochopila o čo ide. ,,Úprimne hip hap hop bolo asi lepšie." Povedala Eden. Úprimnesom s ňou súhlasila. Po prvý krát. Zasmusali sme sa a Samo s nami. Keď už sme boli pred domom vystúpila som. Hneď sa mi zovrel žalúdok. Nádych výdych to dáš Lucy len si musíš veriť. Klára ma chytila okolo pliec a išli sme. Všetci sa hneď ku mne nahrnuli. Mama otec Dejzr Matty ma vyobimal už ndeksa pred nemocnicou tak isto aj baby takže tie sa iba dívali a usmievali. A Kika tam stála v obývačke a pohľad uprierala na mňa. Polkla som. Zrazu som počula ako ide niekto dole schodami. Bol to Vitaa. Rozcuchane vlasy ešte k tomu aj prispaty. Keď ma zbadal hneď sa ku mne rozbehol a objal ma. ,,Ahoj." Šepol.,, Ahoj." Uplatnila som mu objatie a keď sa odomna konečne odtiahol tak povedal. ,,Co kdyby sme vsichni šli na zmrzku. Pozývam." Mrkol na mňa lebo vedel že ja zmrzlinu milujem. Vybavila sa mi spomienka.

*Spomienka*

Sedeli sme s Vitom v parku keď ho napadol uplne šialený nápad. ,,Poďme na zmrzku." ,,Čo? Vita šibe ti?",, Ne pojď." Zobral ma za ruku a ťahal ma k nej. Smiali sme sa ako blbci. Ja som si dala moju obľúbenú čokoládu a on si dal vanilkovú. Ako inak. Sadli sme si naspäť na lavičku a spokojne si vychutnávali zmrzlinu. Zrazu na mňa Vita zavolal. ,,Otoč se ke mně." Otočila som sa a to čo spravil mu neodpistim do konca života. On mi celú svoju úžasnú vanilkovú zmrzlinu nakydal na tvár. Smial sa mi ja som cítila akoi polozmrznuta vanilková zmrzlina tečie po tvári. Podal mi vreckovku a keď som sa utrela začala som ho naháňať. Nahánali sme sa asi pol hodinu keď som ho konečne čapla za ruku pritiahla k sebe a moju skoro zjedenu zmrzlinu potrela po tvári. Zase som sa ja smiala na ňom. Celou cestou sme sli za prvé zmoknuty lebo v polovici cesty začalo liať a ešte k tomu aj lepkavy od zmrzliny. Bol to môj najlepší ale zároveň najhorší deňojho života.

*Koniec spomienky*

Pousmiala som sa nad tým s vyrazili sme. Ja som bola vzadu s Klarou a Eden a chalani v predu a Kika nacapena na Vitovi. Prekrutila som nad tým oči. Skoro som umrela takže sa nejdem zapodievat nad láskou ale idem si užívať života. Rozbehla som sa k fontáne a začala okolo nej chodiť. V tej dobre nikto skoro nikto už nebol v meste takže som si vyzliekla rifle aj tričko a v spodnom prádle skočila do fontány. Baby začali hneď pištat ale rozbehli sa ku mne. Obydve skočili a nakoniec sme sa na sebe smiali. Chalani sa na nás smiali. Potom sa nakoniec k tam pridali postupne. Najskôr Samo potom Domča Matty. Vitaa stal pri Kike. Kývla som na nho. Keďže  Samo bol s Eden Matty s Klarou a Domča si užíval svoj výhľad. Vitaa nad Mojou len pokrútil očami a rozbehol sa za mnou. Usmievala som sa od ucha k uchu. Rýchlo sa vyzliekol a skočil za nami. Všetci sme sa smiali. Ja som bola jediná sucha keďže som nebola ponorená tak ako chalani. No v tej chvíli som to zakrikla pretože hneď ako som si to povedala som už bola celá mokra ako kura. Všetci sa na mne smiali. Nakoniec sme sa začali všetci spliechat. Tento deň ostane navždy v mojej pamäti. Hlavne to že v ten deň som konečne videla sa Vitu smiať po niekoľkých týždňoch.

Takže už sa blížime k vyvrcholeniu. Bude pokračovanie na mojom účte tak hneď ako doisem toto tak spravím pokračovanie. Dúfam že sa vám zatiaľ táto kniha páči. Ďakujem každému z vás. Ale ešte nekoncime!